SPOZA OPONY

Prečo nám treba jednoznačnosť

Dušan D. KERNÝ

Ešte azda nikdy nebolo toľko záujmu na Slovensku o Afganistan ako teraz, keď tam zahynul slovenský vojak, obeť zradného útoku, hanebnej vraždy od chrbta. To vyvolalo širokú debatu nielen v médiách, ale aj v súkromí. Každý chápe, že v tomto vojenskom konflikte, ktorý sa začal v roku 2001 masívnymi náletmi amerického letectva za to, že vtedajšia vláda Talibanu odmietla prestať podporovať pôvodcov teroristického útoku na USA, na mrakodrap Dvojičky v New Yorku a na budovu ministerstva obrany USA Pentagón v hlavnom meste Washington, plníme spojenecké záväzky. Plníme ich malým, a predsa účinným kontingentom ženistov a vojenskej ochrany. Všetko prešlo riadnym schvaľovaním v slovenskom parlamente, hlasmi strán a poslancov, ktorým dala hlasy prevažná väčšina slovenských voličov. Malé Gruzínsko, ktoré ešte nedávno nemalo vlastnú armádu, tam má takmer trojnásobne väčší počet vojakov než my...

POZNÁMKA

Štát nechceli, ale po funkciách prahnú

Eva ZELENAYOVÁ

Z Kresťansko-demokratického hnutia – jediného politického subjektu, ktorého poslanci hlasovali proti zvrchovanosti Slovenskej republiky –, povstali (zatiaľ) až traja prezidentskí kandidáti. Ján Čarnogurský, Pavol Hrušovský a Radoslav Procházka. Hoci kresťanská strana mala na Slovensku ideálne podmienky pre svoj vznik, už na samom začiatku sklamala. Viacerí politickí väzni bývalého režimu odchádzali z prvého snemu KDH silne rozčarovaní. Naivne predpokladali, že toto hnutie sa bude uberať cestou k samostatnosti Slovenska, čo už po prvom sneme bolo vylúčené. Možno iba špekulovať, čo predurčilo tejto strane politiku lavírovania, spájania sa s ideologickými oponentmi práve v čase, keď sa kládli základy štátu.

KOMENTÁR

Čarnogurského denníky

Roman MICHELKO

Nedávno sme mali možnosť čítať knihu memoárov - rozhovorov expremiérky Ivety Radičovej a v krátkom slede na to vydal svoje denníky ďalší expremiér a dnes už aj kandidát na prezidenta Ján Čarnogurský. Ak by však niekto čakal, že sa z memoárov dozvie nejaké nové skutočnosti, ostane sklamaný. Jeho denníky sú navyše veľmi útržkovité, s veľkými časovými medzerami. Ich najväčším prínosom je, že v plnej ohyzdnej nahote ukazujú zákulisie slovenskej politiky.

AKO BOLO, ČO BOLO

Čas ako recept pre chorého človeka

Peter VALO

V pracovni môjho priateľa profesora Michala Valenta visí citát od ruského lekára neurológa Vladimíra Michailoviča Bechtereva. „Ak sa chorému po rozhovore s lekárom viditeľne neuľaví, mal by lekár zanechať svoje povolanie!“  

Zaujímavá myšlienka. Dnes však otázka stojí tak, či niekto má vôbec čas a vôľu na nejaký rozhovor. Nedávno som bol na besede s čitateľmi v trnavskej knižnici. Mojím hosťom bol dlhoročný primár interného oddelenia trnavskej nemocnice MUDr. Tibor Tibenský, ktorý je jedným z hrdinov mojej knižky Čierny humor v bielom plášti. Tohto srdečného a rozhľadeného človeka som spoznal ako suseda počas letných spisovateľských pobytov v budmerickom kaštieli. Často sme sa rozprávali o jeho dvoch vzoroch. Jedným bol primár Koloman Prónay a druhým dedinský lekár Zoltán Lamoš. Keď sa prvý z menovaných zastavil počas vizity pri pacientovi, sekundári mali pocit, že sa s tým človekom zabáva neskutočne dlho. Keď však Prónay zistil, že niekto z nich odbavil pacienta ako z okna rýchlika, zareagoval ostro: „Kolega, ako by ste sa cítili vy, keby v situácii tohto pacienta bol váš otec, vaša sestra a vy by ste sa k nemu správali tak ako teraz?“

KOMENTÁR

Matičná loď v mori búrok

Marián TKÁČ

História Matice slovenskej je denníkom lode plávajúcej v stopäťdesiatročných vodách, plných búrlivých vĺn. Veď každému z režimov, ktoré Matica prežila, občas zišla na um otázka: „Načo nám je Matica?“ Uhorským pánom, ktorí chceli všetko maďarčiť, bola ostňom v päte. Pražským pánom, ktorí chceli nahradiť slovenčinu českoslovenčinou, spriečila sa v krku. A potom ju chceli súdruhovia na našom vidieku nahradiť jednotnými roľníckymi družstvami. A dnes? V čase plnom hodnotového chaosu „sa“ len ťažko znáša akýkoľvek hodnotový systém. A tento matičný dokonca lipne na starých tradíciách! Nečudo, že sú vody, po ktorých pláva matičná loď, búrlivé. A práve aj v roku veľkého matičného jubilea.