Ako ste vnímali ako bývalý politik situáciu pred predčasnými voľbami?
To, čo sa dialo pred voľbami, vo mne, rovnako ako vo všetkých normálnych občanoch Slovenskej republiky vyvolalo rozpaky, dezilúziu a hnev. Porušovali sa nielen etické normy, ale i zákonné. Už sme takmer zabudli, keď Národná rada (NR) SR schvaľovala euroval a strana SaS bola proti. O tri dni parlament ten istý návrh o eurovale schválil, hoci zákon – v tomto prípade rokovací poriadok, hovorí úplne jasne, že ten istý zákon sa môže predložiť na rokovanie najskôr o pol roka.
Pokiaľ občan vidí, že mocní porušujú zákony, strácajú aj oni zábrany konať protizákonne. V románe Sezóna potkanov (čitatelia ho už premenovali na Sezónu goríl) píšem o špinavostiach vo vrcholovej politike, avšak cunami politického bahna, ktoré na nás pred voľbami vyliali politici, prekonalo najhoršie sny.
Je to skutočne také zlé?
V komédii No comment hovorím, že toto časté zvolanie politikov znamená v preklade – máte pravdu. Ibaže ja som spisovateľ, a preto veci komentujem. Potvrdzuje sa, že najdôležitejším orgánom politika nie je mozog, ale žalúdok, kauza Gorila ukázala, že v demokracii môžu beztrestne kradnúť len bohatí. Čo sa dá robiť, platí, že politika je druhé najstaršie remeslo na svete, ako veľmi sa na to prvé podobá.
Kam smeruje slovenská kultúra?
Ako môžem vedieť, kam smeruje slovenská kultúra, keď neviem, kam smeruje Slovensko? Meradlom kvality kultúry je jej schopnosť presadiť sa vo svete. Každému normálnemu človeku je jasné, že ak bude obraz Slovenska za hranicami taký, aký je, budeme všade za potrimiskárov. Kým na Slovensku sa jedna polovica tvorcov hlučne bije do národniarskej hrude a tá druhá do kozmopolitnej, svet zaujíma výlučne sila osobnosti a jej diela. Kým budú o kultúre rozhodovať politickí nominanti, nezlepší sa to.
Zhováral sa Roman KALISKÝ-HRONSKÝ