AKO BOLO ČO BOLO
Peter VALO
Ján Kalinčiak opísal škandál s kupovaním voličov vo svojom románe Reštaurácia. O ďalšom mi rozprával tajomník prešovského divadla Vít Orlický, ktorý po vojne organizoval vo Zvolene boxerské stretnutia. Vo voľbách v roku 1946 súperili komunisti s demokratmi. Vít chcel usporiadať boxerské šou, v ktorom si obe strany „dajú po papuli“.
Plagáty ohlásili boxerský zápas storočia. Ešte pod nimi nezaschol lep a už Víta zdrapili na ulici dvaja v kožákoch a odviedli na sekretariát demokratickej strany. Opýtali sa ho: „Kto vyhrá?“ Odpovedal: „Naši.“ Len čo vyšiel na ulicu, už ho brali ďalší na výbor komunistickej strany a zas padla otázka: „Kto vyhrá?“ Orlický odpovedal: „No predsa naši.“ Keď prišiel medzi svojich boxerov, zahlásil: „Chlapci, ak to chceme prežiť, musí byť remíza!“
Na zápas prišlo len málo ľudí. Orlický vyhlásil v rozhlase: „Občania, prosíme vás, nechoďte na box, aby vás nezašliapali. Je beznádejne vypredaný.“ Na Slovensku platí: Čo je zakázané, to treba vidieť. Na box sa dovalil dav ľudí. Pästiari plnili manažérovu požiadavku. Raz vyhral komunista, raz demokrat. Pred posledným zápasom bolo 10 : 9 pre demokratov. Vítovi, ktorý robil rozhodcu, bolo jasné, že teraz musí vyhrať komunista. To však nechcel pochopiť mäsiar v drese demokratov, ktorý mlátil súpera hlava-nehlava. Diváci revali od nadšenia. Slovensko komunistom, na rozdiel od Česka, nefandilo. „Nebi ho tak, musíš prehrať!“ syčal na mäsiara rozhodca. Ten domlátil súpera do povrazov. Tam by bol s ním amen, keby neskočil medzi nich rozhodca a netresol lakťom mäsiara do slúch. Mäsiar padol na kolená. Rýchlo vstával, a tak rozhodca musel za dve sekundy narátať do desať, aby vyhlásil za víťaza dobitého reprezentanta komunistov. Bola remíza, boli zachránení.
Teraz tu máme kauzu Gorila. Spočiatku vyhnala na námestia ľudí. Polievočku si prihrial aj predseda parlamentu, keď rozhodol, že škody napáchané demonštrantami na parlamentnej budove zaplatia daňoví poplatníci. Minister vnútra sľúbil, že polícia bude s demonštrantami spolupracovať. S takou záštitou podaktorí robili ešte väčší brajgel. Bezpečnostný analytik Milan Žitný sa o prezidentovi polície vyjadril, že „vystupuje tak, ako by bol členom organizačného výboru demonštrantov. Je to nepoctivá predvolebná kampaň pána ministra Lipšica, vrátane toho, ako sa stavia k vyšetrovaniu Gorily.“
Organizačný tím demonštrantov opustila jedna z organizátoriek, lebo: „Je tam Peter Pčolinský. Jeho brat je na ministerstve vnútra, ktoré vedie KDH, jeho maminka je KDH, jeho ocinko je KDH.“ Počet demonštrantov sa scvrkáva. Pouličný aj mediálny cirkus celú kauzu len zahmlieva. Niekto chcel dostať do varu masy, aby zmietli vinných i nevinných, ktorí niekomu stoja v ceste k moci. Politici z rýchlokvasných, štedro sponzorovaných ministrán sa pretekali v osočovaní politických súperov a v manipulácii neinformovaných voličov. Výsledkom je strata dôvery v štát. Opäť zacitujem bezpečnostného analytika: „Túto kampaň môžeme považovať za najšpinavšiu v dejinách novodobého Slovenska od revolúcie v roku 1989.“
Kam sa hrabú Kalinčiak s Vítom Orlickým? Politicky korektní novinári tancujú podľa prianí svojich chlebodarcov. Človek ohlupovaný predvolebnými prieskumami si povie: Načo takýto štát, načo vôbec voľby?
Nuž voliť či nevoliť? Celkom isto voliť! Nedajte na cirkus okolo goríl v hmle. Dobre si prečítajte, kto sa podľa Gorily obohacoval. A potom si položte ďalšie otázky: Kto bol proti vzniku štátu, v ktorom žijeme? Kto rozpredal jeho strategické podniky? Kto gumuje naše dejiny, kto uráža ich symboly – kto dehonestuje kráľa Svätopluka, svätých Cyrila a Metoda, štúrovcov...?