● Odkedy Vás zvolili za predsedu, je už takmer pravidlo, že na mnohých matičných akciách možno počuť Vaše piesne z folkovej opery Hodina H. Na letných Matičných slávnostiach v martinskom amfiteátri po Vašom vystúpení dokonca z publika znelo BRAVO – čo je pre umelca asi najväčšie ocenenie. Koncom roka sa o Vašich aktivitách pochvalne vyjadril aj predseda MS M. Tkáč. Čo Vás poháňa do tejto činorodosti?
Je to jednoduché. Usporiadateľ ma pozve, aby som vystúpil, ja prídem, zahrám a zaspievam. Často aj s členmi pezinského folklórneho súboru OBSTRLÉZE, ktorí mi vtedy tvoria zbor. Ľudia si program pozrú, vypočujú si pesničky, zatlieskajú. Neraz sú v publiku aj matičiari odinakiaľ a tí nás zase pozvú, my prídeme, oni zatlieskajú, a tak sa to opakuje. A k obsahu piesní – ľudia sú po politických kotrmelcoch za nový obsah, nové významy...
● Vidím, že ste dobre naladený. Pre muzikanta dôležitý predpoklad. Vám je však z novinárskej profesie vlastné hlbšie vnikanie do podstát. Napokon, také sú aj vaše pesničkové texty. Poznáme ich roky a aj Hodina H už má nejaký rôčik za sebou. Zrejme to také jednoduché asi nebude, aj keď sú vaše skladateľské kompozície chytľavé a podmaňujúce.
Folkovú operu Hodina H som postavil na humanizme Desatora. Ďalší jej aspekt reflektuje historicky dlhodobo potláčanú túžbu Slovákov po národnej suverenite, a tým prirodzene aj po vlastnej štátnosti. A tretí akcentuje potrebu solidarity. Bohatí by mali niesť väčšie bremeno pri tvorbe verejných zdrojov, celospoločenských prostriedkov i fondov. Opera vznikla na objednávku Matice slovenskej. Bola to Matica, ktorá cítila potrebu vniesť do nášho života už vtedy nové praktiky. Mala sa už aj uvádzať, ale matiční funkcionári odcestovali na „družbu“ do Južnej Ameriky a na jej inscenovanie, žiaľ, nezostali peniaze... Alibistická výhovorka niektorého z vtedajších matičných bosov, aby operu ešte posúdili poprední slovenskí odborníci, nepriniesla očakávanie, lebo obidva posudky – na hudobnú časť od T. Andrašovana i na dramaturgickú od P. Ševčoviča – boli veľmi pozitívne... A naozaj, aj dnes po rokoch oslovujú slovenského diváka a poslucháča.
● Čo teda ďalej?
Ja dúfam, že to vyriešia nasledujúce voľby. Že sa presadí zoskupenie žičiace sociálnej spravodlivosti... Potom by Hodina H mohla zaznieť v niektorom z našich kamenných divadiel. Pri jej svetovej premiére v prešovskom PKO pred vyše desiatimi rokmi vyznela pravdivo a dôstojne.
Emil SEMANCO