Leto sa do nás oprelo o niečo skôr. Klimatológovia rozpačito hľadajú príčiny a novinári sa obávajú takzvanej uhorkovej sezóny. Tohto roku im na chvíľu tŕň z päty vytrhla inaugurácia nového prezidenta Slovenskej republiky. Andrej Kiska ovládol médiá na niekoľko týždňov. Solídne médiá, ktoré sa usilujú udržať si označenie mienkotvorné, vyzdvihujú najmä jeho nestraníckosť. Aj keď v istom denníku v prípade čerstvého prezidenta robili tak trochu nadprácu a vykresľovali ho od takpovediac junáckych rokov štýlom, ako keby mal čochvíľa kandidovať na Nobelovu cenu. Ale noviny, najmä v lete, sú už raz také. V každom prípade si oko aspoň trochu súdneho čitateľa oddýchlo na článkoch, v ktorých nebola hlavnou témou nejaká tragédia, havária, vražda či iné bolestné stránky života, ktoré sú síce súčasťou nášho bytia, ale z pohľadu dnešných médií sa zdá, ako keby boli jeho podstatou. Bulvárnejšie médiá sa s vervou pustili do hodnotenia šiat prvej dámy a „prvej dcéry“, solídnejšie rozoberali obsah inauguračnej reči. Bola to reč skutočne profesionálne napísaná a prednesená. Obsahovala niekoľko kľúčových traumatizujúcich bodov našej dnešnej spoločnosti a načrtla možné východiská. Jedno mi však v tomto prejave chýbalo. Ani slovkom v ňom pán prezident Kiska nespomenul kultúru. Nie som natoľko naivný, aby som očakával kultúru s prídomkom národná, ale kultúru všeobecne. Ten bezpodmienečný základ, bez ktorého sa etika a morálka, často v prejave spomínaná, potácajú niekde na pomedzí zbožného želania a frázy. Bez tejto kultúry, jej rozvoja a podpory tu budeme mať stále mediálny bitúnok, kde smrť bude najlepším tovarom a ľudské tragédie najsledovanejším divadlom. A pritom nedávno prebehol šesťdesiaty ročník Hviezdoslavovho Kubína a čochvíľa bude tak isto jubilejný šesťdesiaty ročník Folklórneho festivalu Východná. Kto o tom napíše, keď „kultúra“ väčšiny médií siaha po najbližšiu vraždu či tragickú smrť mladých dievčat?
Maroš M. BANČEJ