Dopyt po miestach v predškolských zariadeniach stále vysoko prekračuje ponuku
Ako dostať dieťa do škôlky, nie do polepšovne
Tibor B. HAČKO
Ak prídete so žiadosťou o umiestnenie dieťaťa v jasliach alebo v materskej škôlke na obecný úrad, pravdepodobne sa stanete terčom výsmechu ako neznalý pomerov, pretože „treba šetriť“ a o dieťa sa máte starať sami. Dostať dnes dieťa do škôlky je fakticky neporovnateľne zložitejšie ako pred dvadsiatimi rokmi. Ak nepochodíte, zostáva možnosť umiestnenia v súkromných škôlkach alebo zverenie opatrovateľke. V oboch prípadoch si však priplatíte tristo eur aj viac. Všetky alternatívy však potvrdzujú absolútny nezáujem štátu o problémy riadne pracujúceho občana.
Dôvody nedostatku miest v škôlkach pre deti v mestách či obciach sú v zásade dva. Prvý je výsledkom chaotického zatvárania podnikov, ktoré škôlkami disponovali, po divokej privatizácii a následná migrácia obyvateľov za prácou a do okolia veľkých miest, najmä Bratislavy, Trnavy, Košíc a inde, kde nekontrolovane začali vyrastať satelitné mestečká bez potrebnej infraštruktúry. Samozrejme, developeri škôlky neriešili vôbec. Nie sú predmetom zisku. Obce a zamestnanci stavebných úradov stratili zmenou Stavebného zákona akúkoľvek možnosť zakomponovania urbanistických prvkov do developerských projektov, kam škôlky a školy rozhodne patria. Druhým dôvodom je silná generácia tzv. Husákových detí, ktoré stále pristupujú k rodičovstvu zodpovedne a zakladajú si rodiny. Takýto trend by mal štát vítať, ale ten z pôvodnej podpory zodpovedným rodinám neustále ukrajuje, kde sa len dá. Súčasný malý populačný nárast na jednej strane každá vláda mediálne víta, na druhej mladým rodinám predražuje dieťa vo všetkom, čo sa ho dotýka.
■ NA CHVOSTE ZÁUJMU
Neexistuje nijaký efektívny plán, ako na demografické trendy reagovať. Demografia je veľmi zložitá a matematicky namáhavá disciplína. O expertov v tejto oblasti štát nikdy neprejavil záujem, na rozdiel od hovorcov a moderátorov. Po zmene režimu sa na usporiadanú a funkčnú rodinu zabudlo, a tak dnes veľa matiek musí riešiť nielen zabezpečenie svojho prvého dieťaťa z mizerných 199,60 eura, ale sa aj stresovať, či svoje dieťa neskôr umiestni do škôlky. Navyše vyššia miera daňového zaťaženia druhého zarábajúceho – teda matky v domácnosti v porovnaní s otcom ako hlavným zarábajúcim – má rovnako negatívny vplyv na participáciu matiek na trhu práce. Na Slovensku je marginálna výška daňového a odvodového zaťaženia na druhého zarábajúceho v domácnosti vyššia v porovnaní s hlavným zarábajúcim v rodine. V súčasnosti zaplatí rodina, kde žena nepracuje v rámci daňovo odvodového zaťaženia, 31,4 percenta z každého dodatočného zvýšenia príjmu. Ak sa však žena rozhodne pracovať s tým, že dieťa umiestni do škôlky, tak sa z dodatočného zvýšenia príjmu odvedie 44 percent. Marginálne zdanenie sa tak zvýši o 13 percent, čo je najviac zo všetkých krajín OECD. Opäť slovenské prvenstvo z konca tabuľky.
Dopyt po miestach v škôlkach stále vysoko prekračuje ponuku, a tak matkám, ktoré pracujú, nezostáva nič iné, len dieťa umiestniť do súkromnej škôlky, niekedy aj niekoľko desiatok kilometrov vzdialenej. Čím jej každý mesiac prevážaním dieťaťa vznikajú dodatočné náklady vyše 35 eur. Ďalším, taktiež nepopulárnym a nie lacným riešením je najať si pestúnku. Musíte na to vyčleniť 300 – 360 eur mesačne, pričom stravu si samozrejme zabezpečíte sami. Súčasná situácia nedostatku miest v predškolských zariadeniach je natoľko vážna, že sa ju usiluje riešiť aj samotný ombudsman, ktorý odporučil mestským úradom, aby materské škôlky prednostne prijímali cezpoľných predškolákov. Proti tomuto opatreniu sa však právom ohradzujú zodpovedné obce či mestské časti. Tie obce, ktoré v posledných rokoch investovali do budovania nových škôlok alebo do rozširovania existujúcich, si tak pridali na starosti. A nezodpovedné, ktoré škôlky v minulosti predali, žiadajú štát o príspevky.
■ A JE TO!
Pozemky škôlok v obciach stáli na dobrých komunikačných väzbách, s rozsiahlym a lukratívnym parkovým zázemím. Tie sa lacno predali spravidla vybraným záujemcom ako nepotrebný majetok. „A je to!“ mädlili si neraz ruky v krátkozrakých zastupiteľstvách nad vrabcom v hrsti...
Výstavba novej murovanej škôlky pre dvadsať detí, s piatimi WC, umyvárňou a jedálenským zázemím podľa cien materiálu a práce vyjde teraz na 120 – 150 tisíc eur. V slovenskom korupčnom prostredí nezoženiete ponuku pod 300 tisíc eur. Drevené škôlky tvoria asi šesťdesiat percent ceny murovanej. Obce väčšinou výstavbu, spojenú s príslušnou predinvestičnou prípravou, neriešia. Veď šetria. Napriek tomu, že sme zamestnaní, odvádzame vysoké dane štátu a v príslušnej obci daň z nehnuteľnosti, adekvátnych protihodnôt sa nedočkáme.
Kde teda umiestniť svoje dieťa bez obáv, či je oň dobre postarané a či náhodou neskĺzne na šikmú plochu. Ako bez uspokojivého vyriešenia týchto otázok pokračovať v pracovnom procese? Spomenuli sme v úvode, že „škôlkovné“ v súkromných zariadeniach sa začína pri poplatku 300 eur mesačne. V niektorých škôlkach so stravou a s jazykovou prípravou môže poplatok dosiahnuť aj 670 eur mesačne. Pokrytie takejto položky je pri 807 eurách priemernej mzdy podľa aktuálnych údajov štatistického úradu absolútne nemožné. Ak však nemáte inú alternatívu a zvolíte si súkromnú škôlku, potom si aspoň skontrolujte, či je zaradená do siete škôl MŠ SR. Garantuje vám to aspoň istotu pravidelných kontrol a hodnotenia zariadenia zo strany školskej inšpekcie. Ale ani súkromné zariadenia nestačia pokryť nároky, a tak je bežným javom, že v škôlke určenej pre dvadsaťjeden predškolákov je detí dvojnásobok. Tie sa potom, chúďatá, tlačia pri šiestich umývadlách a piatich toaletách, aj keď až o hodných pár rokov prídu na to, že nedôstojné „škôlkarenie“ bol výsledok úplného nezáujmu vládnych garnitúr. Inak neostáva nič iné, len dobre vychádzať s vlastnou rodinou, a samozrejme aj so svokrou, a starostlivosť o dieťa rozložiť malým podielom aj na nich.