KOMENTÁR
Roman MICHELKO
Denne mám v počítači okolo štyridsať mailov, dobrá polovica z nich sú nevyžiadané. Zväčša ich len letmo pozriem a nechám tak. Pravdaže medzi nimi nechýbali ani rôzne, rozdielne dôveryhodné verzie príčin odvolania arcibiskupa Róberta Bezáka. Táto kauza mala však aj jeden, zrejme spočiatku nezamýšľaný dôsledok. V dosiaľ nevídanej šírke obnažila pomery v katolíckej cirkvi na Slovensku.
Nedávno mi do mailovej pošty „pristál“ (polo)otvorený list arcibiskupovi Stanislavovi Zvolenskému, v ktorom sa pranierujú pomery v slovenskej katolíckej cirkvi. Obávam sa, že zverejnením tohto listu by vznikla v slovenskej katolíckej cirkvi taká mela, aká nastala v slovenskej politike po zverejnení kauzy Gorila. Samozrejme, také jednoduché to nebude. Ako som už spomenul, list je polootvorený, teda nebol zatiaľ verejne publikovaný v nijakom mienkotvornom médiu. Na druhej strane, dostal sa ku mne asi zo štyroch rôznych adries ako hromadný mail a podľa mojich skromných odhadov ho dnes bude mať v mailových schránkach niekoľko tisíc – zväčša mienkotvorných ľudí.
Nebezpečnosť tohto dokumentu (rovnako ako v Gorile) je v tom, že konkrétnym morálnym previneniam dáva konkrétnu tvár. Alebo inak, pred kauzou Gorila bolo všeobecne známe, že proces privatizácie bol sprevádzaný masívnou korupciou, že zo štátnych zákaziek sa odvádzali povinné desiatky percent do tých správnych, nielen straníckych, ale aj súkromných kás. Kauza Gorila však týmto všeobecným pocitom dala konkrétnu podobu. S masívnou korupciou spojila konkrétne mená, sumy, podniky, ako aj spôsob, akým sa všetky transakcie uskutočňovali. A až takáto konkrétna informácia spôsobila výbuch, aký slovenská politická scéna po roku 1989 nezažila.
Spomínaný list arcibiskupovi Zvolenskému má podobné charakteristiky. Nešváry všeobecne spájané s praxou v katolíckej cirkvi, teda udávanie cirkevných aktivistov štátnym orgánom pred rokom 1989, homosexualita, porušovanie celibátu až po zneužívanie miništrantov dostalo v tomto dokumente konkrétne mená. Práve skutočnosť, že vážne prehrešky kňazov boli personifikované, môže znamenať v našej cirkvi malú revolúciu. Samozrejme, daný dokument treba kriticky overiť. Pisateľ je totiž blízky baziliánom, skupine exkomunikovaných mladých kaplánov, ktorí poukázali na nešváry v cirkvi a túto ich aktivitu následne dosť tvrdo sankcionovali. Tvrdosť zásahu proti baziliánom sa v liste dáva do kontrastu s neutešenými pomermi v oficiálnej cirkvi, kde sa pranieruje najmä zakrývanie si očí pred vážnymi problémami, ktoré namiesto toho, aby sa riešili, zametajú sa pod koberec.
Ako celá kauza dopadne a či vôbec tento list nejakú kauzu spôsobí, sa dnes dá len veľmi ťažko predpovedať. Práve kauza Gorila je veľmi dobrým príkladom, ako sa aj veľmi výbušný žurnalistický materiál dá nadlho uložiť „k ľadu“. Len pre osvieženie pamäti pripomeniem, že obchod s odpočúvaním pred takými štyrmi až šiestimi rokmi patril ku koloritu slovenskej mediálnej a politickej scény. S obsahom Gorily boli oboznámení takmer všetci významní slovenskí politici a žurnalisti. A ako vieme, napriek tomu sa veľmi dlho nič nedialo. Kauza prepukla až vtedy, keď niekto nevediac alebo veľmi dobre vediac, čo spôsobí, alebo jednoducho z absolútneho zúfalstva zverejnil celý inkriminovaný materiál na webe. Ten sa potom geometrickým radom začal po webe šíriť a keďže bolo tesne pred voľbami, nebolo ho možné celkom ignorovať.
Ako sa neskôr ukázalo, kauza Gorila napriek tomu, že nikto z jej aktérov nebol dosiaľ odsúdený, splnila svoju úlohu. Jej dvaja hlavní aktéri, ktorí dosiaľ pôsobia v politike (Mikloš a Dzurinda), sa dostali na samé dno politickej bezvýznamnosti. Takže nakoniec odpálenie tejto kauzy malo na slovenskú politickú scénu očistný účinok. Je možné, že na katolícku cirkev na Slovensku by zase podobný účinok mohlo mať zverejnenie inkriminovaného listu arcibiskupovi Zvolenskému.