Najstarší kultúrny časopis v Európe ocenil autorov a spolupracovníkov
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Slovenské pohľady založil v roku 1846 Jozef Miloslav Hurban a sú v rámci celej Európy najstarším, doteraz vychádzajúcim kultúrnym periodikom. Časopis vydáva Matica slovenská a ako už je roky tradíciou, aj v tohtoročnom predvianočnom čase sa pracovníci redakcie, členovia redakčnej rady i zástupca vydavateľa stretli s okruhom spolupracovníkov, aby ocenili viacerých autorov rôznych literárnych kategórií a žánrov.
Podľa slov Bystríka Šikulu, šéfredaktora Slovenských pohľadov: „Rok 2012 bol pre časopis obdobím niekoľkých koncepčných zmien. Do obsahu periodika sa vkomponovali pohľady na vedu, začleňovanie zahraničných Slovákov do kontextu domácej literatúry a v neposlednom rade je zvýšená pozornosť venovaná mladej pôvodnej tvorbe i mapovaniu literárneho, kultúrneho a spoločenského života v regiónoch Slovenska. Kontinuitu s tradíciou časopisu zdôrazňuje systém výberu z domácej i zo svetovej klasickej poézie.“ V tejto súvislosti B. Šikula uviedol, že úcta k tradícii a dôraz na zachovávanie jej hodnôt nebráni redakcii v otváraní okien do Európy a sveta v žánrovo neohraničenom výbere zo zahraničnej literatúry, umenia, filozofie a spoločenských vied.
■ VÝHĽADY NA POHĽADY
„Aký bude rok 2013?“ opýtal sa šéfredaktor Slovenských pohľadov a pokračoval: „V čase celosvetovej a celospoločenskej krízy bude dozaista neľahký, ale aj o tom budeme našich čitateľov priamo alebo nepriamo informovať. S istotou môžeme povedať, že aj budúci rok bude rokom významných výročí. Pripomenieme si v ňom 1 150. výročie príchodu Konštantína a Metoda na naše územie, 150. výročie Matice slovenskej, ale aj storočnicu narodenia Dominika Tatarku a sedemdesiatiny Štefana Moravčíka. Ten viedol Slovenské pohľady bezmála dvadsať rokov a redakcia chce oceniť jeho podiel na ich formovaní, zároveň chce dôstojne zhodnotiť jeho dielo a aj touto cestou sa mu poďakovať.“
Vo svojom príspevku Bystrík Šikula hovoril aj o vzájomnej komunikácii, o hľadaní komunikačného kódu a o tolerancii. Verí, že to nie sú len prázdne či ošúchané slová a želá si, aby také neboli už vôbec v kontexte časopisu. „Veď ani tá najtvrdšia kritika nám nemôže zabrániť, aby sme našli spoločnú reč s tými, ktorých kritizujeme a ktorí kritizujú nás, napríklad keď ide o veľkú a záslužnú vec, ktorá sa týka všetkých...“
■ TOHOROČNÍ LAUREÁTI
Na základe návrhov redakcie Slovenských pohľadov spolupracovali pri udeľovaní Cien SP donátori: Matica slovenská, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Neografia, a. s., primátor mesta Martin a primátor mesta Bratislava. Udelená bola aj Cena predsedu Matice slovenskej.
Za poéziu dostal Cenu SP Ján Tazberík. Autor v časopriestore básne hovorí: „Nelámte moju vieru!“ Básnik v súvislosti so skrytým a s tajuplným svetom vecí, významov a príbehov objavuje to, čo sa javí ako objektívne a hmatateľné. Za prózu ocenili Miroslavu Svobodovú. Autorka publikovala text o odcudzení a s ním súvisiacou psychickou i fyzickou únavou hrdinky žijúcej s nemilovaným mužom. Svedčí o tom každý krok, pohyb, gesto myšlienka hlavnej postavy zranenej jej vlastným svetom. Za esej a publicistiku bol ocenený Slavo Kalný. Autor priniesol umelecké reportáže o novinárovi a diplomatovi Bohuslavovi Chňoupkovi, o bohoslovcovi Vladimírovi Poláčkovi a o futbalistovi Milošovi Klimekovi. Publikované texty sú pri všetkej odlišnosti troch ľudských osudov charakteristické spoločným autorským vkladom, ktorým je zmysel pre objektívnosť a spravodlivosť na jednej strane a empatia či pochopenie na strane druhej. Za literárnu kritiku a históriu Slovenské pohľady ocenili Máriu Bátorovú. Autorkine hodnotové stanoviská sú výrečné z ľudského i odborného hľadiska. „Postmoderna,“ hovorí autorka, literárna vedkyňa a úspešná spisovateľka, „síce môže pravdivo diagnostikovať, ale neponúka východiská a riešenia, necháva človeka osamelého a bezradného v tom, čo diagnostikuje.“ Za preklad si Cenu SP prevzal Otakar Kořínek, ktorý v rámci prekladov z angličtiny ponúka vlastný tvorivý prístup, keď dokáže literárne pretlmočiť do modernej slovenčiny súčasných autorov i klasikov tak, že oživuje jazyk pasívnej slovnej zásoby, používa aj slová, na ktoré sa už pomaly zabudlo a ktoré si s ľahkosťou kolektívnej pamäti vďaka jeho práci opäť osvojujeme. Prekladateľ sa autorsky venuje aj vlastnej prozaickej tvorbe, publikuje reportážne poviedky a črty s exotickou atmosférou.
Cenu predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča dostal za rok 2012 významný spisovateľ a matičiar Jaroslav Rezník.