Naša krajina je nastavená tak, že ľudí fascinuje konflikt. Na tom je dnes postavená celá politika a hnacím motorom sú sociálne siete. Takí prosto sme. Hádkam, nadávkam a katastrofám sa darí ‒ sú virálne. Zato milé detské podujatia, aj keď perfektne vydarené, nezaujímajú takmer nikoho. A práve to je hlavná náplň Matice slovenskej. Preto sa o tom vie málo. Každoročne pripravujem odpočet za náš matičný dom, Dom Matice slovenskej v Komárne. Mnohí vravia: „Matica nič nerobí…“
Výkaz kultúrneho života za rok 2025 je vyše pol stovky podujatí. Takmer každý týždeň sme otvárali dvere našej veľkej divadelnej sály a niečo sa dialo. Pripravili sme 27 vlastných predstavení a 24 hosťovaní. Susedia vedľa Domu Matice počujú potlesk častejšie než zvonenie kostola. Tri súbory, festival a súťaže, ktoré majú dušu. Dramaťák, Divadlo Komora a Slovenskí rebeli odohrali 27 inscenácií. To nie sú len čísla. To sú stovky detí, rodičov a mladých ľudí, ktorí namiesto sedenia doma riešia texty, kostýmy, svetlá, strach, radosť, chaos v zákulisí — a tie dve sekundy ticha pred potleskom, pre ktoré sa oplatí žiť.
V Hornej Zlatnej sme pripravili Ujcov Mini Fest – maličký festival s veľkým srdcom a ešte väčším entuziazmom. A stále pomáhame organizovať aj Šalianskeho Maťka a Slávika Slovenska. Súťaže, ktoré prežili desaťročia, politikov aj reformy. Deti sa tam učia niečo, čo je dnes vzácne: postaviť sa pred ľudí, rozprávať, spievať a občas spomenúť aj svoju vlasť. Politikom sa už podarilo dosiahnuť, že dospelý človek sa pomaly bojí priznať, že krajinu, kde sa narodil, má naozaj rád. My deti učíme, že je to v poriadku. Legendy Komárna – 209 autobusov! Tento projekt pôvodne ani nemal byť o Matici. Ale stal sa ňou. Pretože keď turisti prídu pozrieť naše mesto, prirodzene skončia aj u nás ‒ na predstavení v matičnom dome. V našom meradle je to malý zázrak.
A teraz veci, ktoré nikto nevidí, ale bez nich všetko padá. To sú tie nenápadné zápasy, čo zvádzajú kultúrne domy po večeroch, keď zhasnú svetlá. Majetkovo sme vyrovnali pozemok pod budovou – áno, v roku 2025. A urobila to práve tá Matica slovenská, do ktorej sa tak obľúbene navážajú komentátori. Oprava strechy a nový náter – máme pokoj na osem až desať rokov. Postupná obnova vnútorných priestorov. Pripravujeme rekonštrukciu toaliet, čo je najčastejšia pripomienka divákov. Áno, vieme. A áno, riešime. Poďakovanie, ktoré nepíšem zo slušnosti, ale zo srdca. Všetko, čo tu uvádzam, má jedného spoločného menovateľa: Mesto Komárno, vedenie Matice slovenskej, diváci, dobrovoľníci, sponzori a najmä ľudia, ktorí pred rokmi povedali: „Toto tu nenecháme padnúť.“ Keby nebolo ich, dnes by som nepísal článok, ale smútočné oznámenie.
A čo teda s tou Maticou? Nechcem nikomu vnucovať názor. Nech si o Matici v Prešove, Martine či Bratislave hovoria ich ľudia. Ale o tej našej môžem povedať celou váhou svedomia toto: v Komárne Matica zmysel má. Nie ako relikvia. Nie ako archív zabudnutých tradícií. Ale ako živý dom, ktorý opravuje strechu, hrá divadlá, hostí festivaly, učí deti spievať, privádza návštevníkov a každý týždeň dýcha kultúrou. A žije len preto, lebo ľudia chcú, aby žil. Ak je Matica slovenská niekde zbytočná, nech o tom hovoria tí, čo tam žijú, ale majú to ťažké, lebo viete… Dobro nech kričí akokoľvek hlasno, nedokáže prekričať krv, zlo a nadávky. Lebo dobro sa nevnucuje, ono sa len ponúka. My máme zatiaľ dosť práce na to, aby sme boli užitoční aj budúci rok.
Text: Jozef ČERNEK – Foto: Internet
Autor je riaditeľom Domu MS v Komárne
