SPOZA OPONY
Čo robili Rusi v máji v Bratislave
Dušan D. KERNÝ
V máji tohto roku bol v Bratislave veľký ruský výsadok. Napospol to boli ľudia veľmi vzdelaní, rozhľadení, pre niektorých Slovensko a Bratislava neboli novinkou, väčšina tu však bola po prvý raz. Ešte nikdy neboli takí rozdielni Rusi s takou rozdielnou tematikou, ktorá ich spája so Slovenskom, naraz v Bratislave. Odohrali sa tu dve významné udalosti, ktoré bez zveličenia vojdú do dejín nielen vzájomných vzťahov, ale aj do širšej atmosféry zdôrazňujúcej akoby výnimočné postavenie slovenského hlavného mesta. Jednoduchú priaznivú, žičlivú stredoeurópsku atmosféru nepredpojatosti a akejsi neutrálnej pôdy.
Po veľkej akcii o globálnej bezpečnosti GLOBSEC s takmer tisíckou účastníkov uskutočnili sa oveľa menšie, ale svojím zameraním nemenej významné podujatia. Medzi ne patrí nepochybne Medzinárodná vedecká konferencia pápežského výboru pre historické vedy – na bratislavskej akademickej pôde sa v spolupráci s oddelením pre vonkajšie cirkevné vzťahy Moskovského patriarchátu konalo podujatie pri príležitosti 1 150. výročia misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave. Konferencia sa uskutočnila za aktívnej účasti Ústavu svetových dejín Ruskej akadémie vied a Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského.
Významnú časť podujatia – sekciu o cyrilo-metodskom dedičstve v stredoveku a novoveku za účasti vedcov a vedkýň z Moskvy a Ríma – moderoval prof. Ján Lukačka, nositeľ matičnej ceny Historického odboru MS, Ceny Daniela Rapanta. Na konferencii sa aktívne zúčastnil vedec a pedagóg Trnavskej univerzity, čestný predseda matičného Historického odboru prof. Richard Marsina s témou Apoštolská stolica a používanie slovanského jazyka, teda s vedeckou interpretáciou témy, ktorej sa nedávno práve tak nečakane, ako aj nekvalifikovane zmocnila časť médií a politiky na Slovensku.
Na vystúpeniach vedcov, či už z Pápežského výboru pre historické vedy alebo vedcov z Moskvy, zo Sofie, z Ríma, a samozrejme z Nitry, Trnavy a Bratislavy, sa ukázal plný rozmer aktuálnosti cyrilo-metodského duchovného a kultúrneho dedičstva i význam témy pre širšie vzťahy katolíckeho a pravoslávneho prostredia. Pre laikov početná účasť ruských akademikov, ako aj Moskovského patriarchátu pripomenula, ako cieľavedome sa obnovená pravoslávna cirkev hlási k cyrilo-metodskému dedičstvu a priamemu následníctvu a skúma túto tradíciu napríklad v staroruskej literatúre.
Z inej oblasti bola inštalácia výstavy fotografií v bratislavskom Dome umenia na námestí SNP z ruských archívov. Výstavu pripravili aj z medzinárodného hľadiska špičkoví odborníci v oblasti svetovej fotografie. Medzi nimi predstaviteľky najväčšieho svetového dokumentačného archívu z obdobia druhej svetovej vojny z ruského Krasnogorska, neďaleko Moskvy. Osobitne Jelena Kolosková zaujala poukazom na nové poňatie prezentácie dochovaných fotografií ako obrazu násilia, teroru, ľudského utrpenia, strádania a zároveň barbarstva predstaviteľov nemeckej vojenskej moci. Vo viacerých oblastiach Ruska, Ukrajiny a Bieloruska obyvateľstvo nemeckú armádu najprv vítalo, aby po krutých masakroch, popravách obesením a strieľaním do tyla nad hrobmi, ktoré si civilné obete museli sami vykopať, sa proti nej postavilo so zbraňou v ruke.
Práve toto nové poňatie ľudského utrpenia na rozsiahlych priestoroch Ruska, Ukrajiny a osobitne Bieloruska, obraz snahy prežiť v krutej zime, v nekonečných močiaroch, chrániť si holý život a každodenná prítomnosť smrti – to je to, čo ruskí špičkoví odborníci preniesli do Bratislavy z ruských archívov.