Ak nebudeme o širokorozchodnej trati vážne rokovať, projekt získa Maďarsko
Ivan BROŽÍK – Foto: archív
Obchod a politika nie je to isté. Oveľa horšie je však, ak sa spoja mizerné manažérske schopnosti so slepou a neprezieravou politikou. V najlepšom prípade nás niektoré rozhodnutia bývalej vlády budú stáť iba dva stratené roky. V tom horšom – desaťtisíce pracovných miest. A zároveň istý trvalý príjem, napríklad z prepravy tovarov po širokorozchodnej trati.
Nevyvážená, až vtieravá prozápadná politika a slepota v obchodnej prezieravosti uchytiť sa na sľubných východných trhoch nám časom určite vystaví účet. Zodpovednosť zaň však tradične politickí predstavitelia bývalej vlády odmietnu pre nich obvyklým a obľúbeným: „To oni...!“ Vláda Roberta Fica chce preto logicky obnoviť priateľské vzťahy aj s Ruskom a udržiavať s ním vzájomne výhodné obchodné väzby. Premiér to verejne oznámil po oficiálnom uvedení ministra financií Petra Kažimíra do funkcie. Zároveň potvrdil záujem Slovenska pokračovať v projekte širokorozchodnej železnice. „Určite budeme hľadať aj ďalšie spoločné projekty s Ruskou federáciou,“ pridal. Robert Fico tak – napriek neinformovanej nevôli slovenskej pravice – robí iba to, čo už dávno urobil Berlín, Paríž či Praha.
■ NÁVRAT K VYVÁŽENOSTI
Rusko je neodškriepiteľne dôležitou lokalitou nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európsku úniu. „Takže budeme nadväzovať na všetku tú energiu, ktorú sme vkladali do slovensko-ruských vzťahov v rokoch 2006 až 2010. Potom prišla prestávka, pretože vzťahy mimoriadne ochladli z ideologických dôvodov, čo nemôžem celkom rešpektovať. My sa chceme vrátiť k racionálnemu, ale aj priateľskému dialógu,“ vyhlásil premiér s tým, že táto vláda nemá na očiach ideologické klapky. Tými sa vyznačovalo aj chaotické vnímanie problematiky predĺženia širokorozchodnej trate (ŠRT) z pohľadu bývalej vlády. „Ak premiérka hovorila nie, minister dopravy hovoril áno. Potom naopak, naopak, naopak, pokiaľ viem, premiérka to povedala aj v Moskve pánovi premiérovi Putinovi, že širokorozchodná v žiadnom prípade. Potom išiel do Moskvy Figeľ a povedal, že áno. Takto sa nedá rokovať o takých zásadných otázkach,“ posťažoval sa v rozhovore pre SNN Robert Fico.
■ KOMPETENČNÝ ZÁKON
Minister dopravy Ján Počiatek a budúci podpredseda vlády pre veľké investičné projekty Ľubomír Vážny potvrdili, že o trati treba hovoriť, inak povedie cez susedné Maďarsko. Práve post podpredsedu vlády má legislatívne podporiť zmena kompetenčného zákona. „Jedna z mojich prvých ciest bude do Ruskej federácie, aby sme si obnovili tieto vzťahy, aby sme sa utvrdili v tom, či pokračovať, pretože ruská strana je veľmi významná pri tejto investícii,“ potvrdil Ľubomír Vážny k téme ŠRT. Ján Počiatek z pozície ministra dopravy nemá námietky: „V prípade, že sa ukáže biznismodel ako funkčný a perspektívny, tak ja nemám problém s ničím.“ Aj ďalšie argumenty na prospech výstavby predĺženia ŠRT, ktoré svojim čitateľom prinášali v minulých vydaniach SNN, odsúhlasil budúci vicepremiér Vážny. „Nosný benefit je v tom, že tu bude tranzit, ktorý bude pre Slovensko donášať nielen pracovné miesta, ale aj určité poplatky za využívanú dopravnú cestu.“ Ľubomír Vážny už teraz vidí predpoklad zamestnať až okolo 15 tisíc ľudí na obdobie do piatich rokov. A kým bývalý minister dopravy Ján Figeľ ešte dnes zvažuje, či bude dostatok tovarov na to, aby sa vyťažili vybudované prepravné kapacity, v Európe už dnes prebiehajú konkurzy na výrobcov kontajnerov, vagónov, ale aj trakčných vozidiel.
■ FORMY FINANCOVANIA
Pod skratkou PPP poznáme projekt verejno-súkromného partnerstva, známy už zo stavby diaľnic. Ak ho použijeme aj v súvislosti so ŠRT, štát sa na nej nebude priamo finančne podieľať. Ani pri výstavbe, ani pri prevádzke trate. Štát má úlohu zabezpečiť len povoľovacie konania a dať k dispozícii pozemky. Ak by sa rozhodlo o stavbe trate takzvanou južnou vetvou, potom už teraz je väčšina pozemkov potrebných na jej uskutočnenie vo vlastníctve železníc.
Mimochodom, každá veľká investícia je potrebná ako soľ. Totiž, „doterajšie prísne úsporné opatrenia v Európe namiesto podpory rastu sú zlou politikou, ktorú diktuje Nemecko“, tvrdí napríklad americký liberálny denník New York Times. Odborníci z tohto média sú presvedčení, že investície do reforiem a rastu sú lepším liekom na kondíciu európskych ekonomík ako škrty a úspory.