Bolo len otázkou času, kedy sa kampaň pravice v RTVS naplno a nehatene rozbehne
Eva ZELENAYOVÁ
Za názornú ukážku toho, ako sa prejavuje politické ovládnutie médií, by sme mohli považovať vysielanie relácie Večer pod lampou z 2. februára tohto roku na druhom programe verejnoprávnej televízie a rozhlasové Sobotné dialógy zo 4. februára. Ale nielen tie... Na personálne ovládnutie verejnoprávneho mediálneho priestoru využila Radičovej vláda zmenu zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Zmena zákona v prípade voľby generálneho prokurátora sledovala ten istý cieľ.
Aj v minulosti Dzurindova vláda na ovládnutie mediálnych rád zvolila zmenu zákonov. Dá sa teda konštatovať, že pravicové strany sa nerozpakujú účelovo si prispôsobovať zákony na vytlačenie opozície z verejného života.
■ MENTORSKÉ ŠKOLENIE
Poďme však späť k reláciám. Hríb do druhej časti Lampy obsadil organizátorov protestov proti Gorile a dvoch akoby exponentov novembra 1989. Na jednej strane sedeli študenti Peter Klinec a Lucia Gallová, na strane druhej Peter Hunčík, psychiater a mediátor, a Ján Štrasser, básnik. Samozrejme, že Hríb nepredstavil Štrassera ako skladateľa politických piesní, s ktorými sa angažoval za socializmu. Zo strany organizátorov protestných zhromaždení zaznievali názory, že Gorila ukázala odvrátenú tvár politiky, s akou treba skoncovať, a protestné zhromaždenia majú slúžiť na to, aby nastala celospoločenská diskusia o vážnych otázkach smerujúcich k zmene systému. Akého, to v relácii nezaznelo. A práve absenciu konkrétneho cieľa využili starší oponenti k predvolebnej agitácii za strany pravice. Upozorňovali mladých organizátorov protestov, že práve pravicovým voličom nie je ľahostajný spis Gorila, sú citliví na korupciu a ich znechutenie z politiky môže mať za následok, že nepôjdu voliť, a výsledkom bude vláda jednej strany – Ficovej. Lebo voliči ľavice, podľa ich názoru, nie sú takí vnímaví na prešľapy svojich politikov, a preto by mali zvážiť svoj postup. Hríb dokonca povedal, že v požiadavkách protestujúcich na odstúpenie sprofanovaných tvárí z kandidátky je Bugár, ale nie je Slota, čo je podľa neho nespravodlivé, a pripomenul aj Mečiara. Jednoznačným posolstvom Lampy pre voličov pravice bolo protestujte, ale voľte pravicové strany, lebo inak nám bude vládnuť Fico. A aby bolo posolstvo ešte presvedčivejšie, z voličov Smeru vyrobila relácia bezcharakternú luzu. To je situácia, ktorá si žiada defenestráciu Hríba z verejnoprávnej televízie. A nielen preto, že v súčasnosti jednostranne preferuje isté politické strany, ale aj preto, že sa svojho času zasadil o diskreditáciu Mečiara, ktorý už v deväťdesiatych rokoch navrhoval zmenu volebného systému, o ktorom až teraz začína pravica uvažovať ako o východisku.
■ ROVNAKÉ ECHO ROZHLASU
Výhovorky moderátora Sobotných dialógov, že do relácie pozývali aj zástupcov opozície, neobstoja. Neraz boli poslucháči či diváci svedkom toho, ako nesmel Fico spomenúť meno Dzurindu s odôvodnením, že nie je prítomný, hoci sa moderátor pýtal na privatizáciu národného majetku, v čom rozhodujúcu úlohu zohral práve Dzurinda. Tentoraz sedeli v štúdiu Lucia Žitňanská, podpredsedníčka SDKÚ-DS a tvár strany v predvolebnej kampani, a Martin Poliačik, poslanec NR SR za stranu SaS. Žitňanská sa šikovne postavila proti požiadavkám protestujúcich s odôvodnením, že SDKÚ-DS začala uskutočňovať v justícii a prokuratúre zásadné reformy, smerujúce k odstráneniu korupcie a netransparentnosti. A keď kauza Gorila znechutí pravicových voličov, nebude mať SDKÚ šancu v reformách pokračovať a vládnuť bude Fico. Dokonca vyslovila názor, že Gorila nie je dôkazom v právnom konaní a poukázala na políciu, ktorá mala spisy SIS od roku 2006 a nič nevyšetrila. Opäť zaútočila na Mečiara, ktorý celý systém nastavil v deväťdesiatych rokoch.
Je priam úsmevné počúvať od političky, ktorá figuruje v zoznamoch klientelisticky pridelených bytov v centre Bratislavy, ako len jej strana môže pomôcť Slovensku v boji proti korupcii. Že jej strana bola nepretržite osem rokov pri moci a nezmenila ten Mečiarom nastavený systém, ale naopak profitovala z neho, čo zrejme podpredsedníčka strany nepovažuje za potrebné vysvetliť, lebo ona je v strane len od roku 2007. Ak je strana taká čistá, akú ju predstavuje Žitňanská, prečo pred voľbami v roku 2010 odstúpil z pozície lídra strany Dzurinda a tvárou kampane sa stala Radičová? Prečo aj v súčasnej kampani nie je jej tvárou Dzurinda, ale Žitňanská? V Bratislave každý výhľad zacláňa podobizeň Žitňanskej na veľkoplošnej reklame. Prečo? Prečo, ak je Dzurinda predsedom strany, ktorá podľa jeho slov nikdy nezobrala ani halier, ani cent provízií? Mohlo by sa stať v transparentne riadenej strane, že si účtovníčka šesť rokov prelievala peniaze strany na svoje účty? Ak by sa nebolo riešilo netransparentné financovanie strany, zrejme by SDKÚ-DS nejakých vyše pol milióna eur ani nechýbalo...
Jednostranné šantenie vládnych politikov vo verejnoprávnych médiách nemá od vzniku Slovenskej republiky obdobu. Je však v súlade s cieľmi neoliberalizmu, ktorý slovenská pravica vyznáva.