V Liptovskej Tepličke sa v prvý augustový víkend uskutočnil 17. ročník folklórnych slávností pod Kráľovou hoľou s podporou Prešovského samosprávneho kraja, Ministerstva kultúry SR a Matice slovenskej. Na otvorení v obecnom amfiteátri sa zúčastnil aj predseda MS Marián Tkáč.
Obec s charakteristickými pivničkami vyhĺbenými v kopcovitom kraji pripravila pre návštevníkov festivalu zaujímavé podujatia. V priestoroch ZŠ Mons. Štefana Nahálku to bola výstava krojovaných bábik z celej podtatranskej oblasti. Ucelenú výstavu ponúkla aj známa tvorkyňa bábik Mária Lenková z MO MS v Poprade. Oblečená do východnianskeho kroja ukázala svoje dielko v plnej kráse.
V stodole vystavoval svoje drevorezby Miloš Semančík rovnako z popradskej Matice. Ľudoví umelci v stánkoch ponúkali tradičné umelecké výrobky – tkané koberce i plátenné odevy, hlinené nádoby, drevené hračky, chutný ovčí syr, bryndzu a produkty zo salaša.
V Teplickej izbe miestni uchovávajú v rodinných truhliciach predmety denného života hospodárskych usadlostí, pôvodné náčinie, zariadenie izby, kuchyne, náčinie na spracovanie ľanu po domácky a fotografie zo starých čias, ktoré dokumentujú trudný zápas Tepličanov o živobytie v tvrdých, nehostinných horských podmienkach.
Blízko k Pánu Bohu si táto obec zaslúži prívlastok Boží kút. Pri otvorení festivalu sa nám naskytol pohľad na všetky generácie Tepličanov účinkujúcich v súbore Tepličan a Turnička. Pán starosta s pohnutím vyzval prítomných, aby si uctili pamiatku nositeľky ľudových tradícií v obci Máriu Janíkovú, čo Tepličania s uznaním prežívali. Svätá omša nasledujúceho dňa v amfiteári bola za nositeľov ľudových tradícií. Scenár vychádzal z kolobehu pastierskeho života, kontrovali mu deti verne znázorňujúce ovce (s podareným bľačaním a zvoncami). Domácich vystriedal na pódiu súbor Goral zo Ždiaru, ktorý priniesol na javisko humor spojený s hrami a zábavami v tejto oblasti.
Horehronci mali pech, keď im do ich vystúpenia rušivo zasiahla búrka, mraky sa už pár hodín kopili na miestach, odkiaľ zvyčajne prichádza, a neminula ani tentoraz sklamaných účastníkov.
V amfiteátri ostali sledovať program iba skalní vystrojení do dažďa a nepohody. Za vytrvalého dažďa vystúpili FS Bacúšan, Javorina, Vrchovina, Topľan a Trnafčan.
Viacerí hľadali úkryt v drevených prístreškoch, odkiaľ sa ozýval spev slovenských ľudových piesní. Najvytrvalejší boli Vikartovčania a Hranovničania. Vo svojom stánku ponúkali fantastické pravé slovenské pirohy aj s dávkou humoru. Vedľa spievali Slovenky z Popradu a oproti sa ozývali mužské hlasy obracajúce sa ku Kráľovej holi. Po oslobodzujúcom daždi ulica k amfiteátru sa opäť zaplnila návštevníkmi a amfiteáter sa rozozvučal s novou silou. Mládež sa hrnula vypočuť si skupinu Lojzo.
Druhý festivalový deň potešil početných účastníkov festivalu, keď sa v plnej nádhere rozvinul sprievod obcou. Potom už javisko patrilo deťom z detského súboru Venček z Popradu a Turničke z Liptovskej Tepličky.
V speve a tanci sa opäť stretli tri regióny – súbory Tepličan, Čierny Balog (Horehronie), Harichovčan (Spiš), Stráne z Važca, Tanečník z Oravskej Lesnej. Vo večernom programe vystúpili FS Trnafčan, Hornád z Košíc a Marína zo Zvolena.
Ľudmila HREHORČÁKOVÁ