Blížia sa prijímačky na vysoké školy a mnohí sa pýtajú načo je nám toľko univerzít?
Ľudovít KUSAL
Už je tu opäť čas, keď sa rodičia maturantov alebo v minulosti neúspešných uchádzačov o vysokoškolské štúdium, ale aj samotní či samostatnejší absolventi stredných škôl rozhodujú o svojom ďalšom štúdiu a príprave na budúce povolania. Koniec februára je termínom, keď väčšina vysokých škôl prijíma prihlášky na štúdium.
Či prijímacie konanie dopadne pre záujemcov tak alebo onak, jedno je už vopred isté – počet škôl, z ktorých si potenciálni vysokoškoláci môžu vybrať, je opäť o niečo bohatší. Žiada sa dodať, že až priveľmi... Dvadsať verejných, dvanásť súkromných, štyri štátne a štyri zahraničné vysoké školy – to je aktuálna ponuka vysokých škôl. O rok môže byť ešte širšia. Nejaká regulácia počtu, potrieb a zamerania VŠ zo strany štátu tu žiaľ dlhodobejšie neexistuje – len za posledný rok pribudli ďalšie dve súkromné vysoké školy. Načo v našom hlavnom meste vznikla ďalšia škola, ktorá bude pripravovať študentov v odbore marketingová komunikácia, nevedno. Ani odbor mediálna komunikácia nezaváňa originalitou a prísľubom reálneho uplatnenia absolventov v praxi.
■ NEHĽADÍME NA OSOH
Zastavme sa najprv pri kvalite. Zatiaľ ani jedna zo súkromných vysokých škôl úspešne neboduje v hodnoteniach univerzít na základe kvality. Popredné miesta stále obsadzujú tie isté verejné vysoké školy – Univerzita Komenského, Ekonomická univerzita alebo STU v Bratislave. Naše univerzity sa vo svetových rebríčkoch renomovaných akademických inštitúcií vôbec neobjavujú. Minister E. Jurzyca sa však toho, že je u nás veľa vysokých škôl, neobáva. Pomáha si pritom štatistikou. Podľa nej má Slovensko v Európskej únii najnižší podiel nezamestnaných absolventov vysokých škôl na celkovej nezamestnanosti v štáte. „To znamená, že vysoká škola na Slovensku spomedzi všetkých týchto krajín najviac chráni človeka pred nezamestnanosťou,“ povedal nedávno. Zároveň však pripúšťa, že aj vo vysokom školstve sú rezervy. Podľa jeho slov treba zvyšovať ich úroveň, vysoké školy „napájať“ na prax podľa jednotlivých škôl aj odborov. Minister Jurzyca vyzval, že ak niekto pozná lepšiu metódu ako harmonizovať potreby trhu práce s tým, čo robia školy, nech ju predloží verejnosti.
■ ABSOLVENTI BEZ ŠANCE
Prechod na trhové hospodárstvo zásadne zmenil situáciu vo všetkých segmentoch trhu práce. Dnes už nestačí, aby vysoké školy vychovávali špecialistov bez znalostí širších súvislostí. Absolvent je vlastne bez šance, ak počas štúdia nepracoval v danom odbore. Ale sú tu ďalšie momenty, ktoré vzbudzujú otázniky. Napríklad: má naša spoločnosť jasno v tom, čo je úlohou účastníkov vzdelávacieho procesu – vysokých škôl, legislatívnych orgánov, akreditačnej komisie a verejnosti? Nemáme len priveľa vysokých škôl – máme aj priveľa zvláštnych, dnešné potreby trhu práce nereflektujúcich študijných programov s nezmyselne vysokými počtami študujúcich. Spomínali sme už marketingovú či mediálnu komunikáciu. Ďalším „prepáleným“ odborom je napríklad politológia – dá sa študovať pomaly v každom krajskom meste, v Bratislave dokonca na viacerých školách. Skúste si niekedy na portáli profesia.sk, porátať, koľko politológov potrebujú zamestnávatelia. Je to jednociferné číslo! Časť študentov sa bude musieť rekvalifikovať, ďalšia zostane bez práce a niektorí politológovia musia robiť niečo úplne iné – napríklad predávať jablká...
■ STRANÍCKE NÁVODY
Zaujímalo nás, ako na danú problematiku nazerajú naše politické strany. Prezreli sme ich volebné programy; z relevantných strán sa k téme konkrétne vyjadril napríklad zrejmý volebný víťaz strana Smer-SD. Podľa neho je veľkým problémom „pretrvávajúci stav pokračujúceho kvantitatívneho a neefektívneho rozvoja, ktorý nie je adekvátne sprevádzaný potrebnou kvalifikačnou štruktúrou učiteľov, a tým negatívne ovplyvňuje kvalitu absolventov. Podporíme diferenciáciu vysokého školstva podľa kvality a efektívnosti výsledkov vo vzdelávaní, vo vedeckom výskume a v prepojení na spoločensko-hospodársku potrebu“, uvádza sa vo volebnom programe Smeru-SD. Konkrétne kroky, ako to dosiahnuť, v programe nie sú. Sú to volebné tézy budúceho vedenia ministerstva školstva. Upokojuje však aspoň to, že strana, ktorá bude možno vládnuť sama, si alarmujúci stav vo vzdelávaní uvedomuje.
■ REBRÍČKY NA ÚVAHU
Presne pred rokom ministerstvo školstva zverejnilo štatistiku, v ktorej rozoberalo vzťah počtu absolventov vysokých škôl a nezamestnaných v danom odbore. Percentuálne zastúpenie nezamestnaných absolventov vygenerovalo toto poradie: 1. ekonomika, služby a obchod, 2. poľnohospodársko-lesnícke vedy, 3. ochrana životného prostredia, 4. filozofické vedy, 5. pedagogické vedy, 6. vedy o telesnej kultúre, 7. strojárstvo, 8. biologické vedy, 9. rozvoj vidieka, 10. ekonomické vedy. Na opačnom, teda na tom lepšom konci z hľadiska percent uplatnenia sa absolventov v praxi skončili architektúra, farmácia, umelecko-remeselná výroba a geologické vedy. Rodičia a ich maturujúce deti, budúci vysokoškoláci, by si mali tieto tabuľky na stránkach MŠ SR pozorne prezrieť a zvážiť všetky pre a proti ešte predtým, ako sa rozhodnú, kam ďalej? Kde pošlú svoju prihlášku na vysokú školu. Všetko je na webe...