VŠIMLI SME SI

Konečne sa vzbúril odborník

(ddk)

Konečne sa verejne proti kaličeniu jazyka vzbúril nespochybniteľný odborník, rusista, ktorý niekoľko rokov viedol – a úspešne – Slovenský inštitút v Moskve. Peter Birčák napísal poznámky na okraj s veľkým mediálnym rachotom propagovaného seriálu Zbohom, súdruhovia. Vysielala ho verejnoprávna (alebo „verejnoprávna“) dvojka, mal šesť dielov a okrem západných producentov sa na práci Andreja Nekrasova podieľali aj slovenskí partneri! Birčák si na rozdiel od mnohých nielen všimol ohyzdný preklad, ale verejne o ňom aj hovorí.

Stalinské represie sú v slovenskej verzii ilegálne, nie nelegálne. ZSSR nie je zväz, ale únia! Pri pokuse o puč v roku 1991 podľa RTVS vyhlásili v Moskve nie výnimočný, ale krízový stav atď. Kritik hovorí po slovensky od pľúc – priamo to nazýva prekladateľským fušerstvom, znehodnotením celého diela. Citujeme to nie preto, že nám ide o kritiku pomerov v RTVS, ale o kategorické domáhanie sa kvality. Zlé preklady sú časté, či už ide o angličtinu, nemčinu alebo ruštinu vo viacerých programoch z prevzatej produkcie v Bratislave, v Banskej Bystrici alebo v Košiciach. Nerastné bohatstvo v toľko skloňovanom Afganistane je napríklad vždy len minerálne bohatstvo, presne ako v angličtine. Toporné preklady, neslovensky znejúce vety – je toho celé more. Už nejde iba o zápas o slovenčinu alebo obranu pred prenikaním anglicizmov, ale o záchranu slovenčiny vo verejnoprávnych médiách, osobitne v množstve prevzatých dokumentárnych filmov. Dobrý preklad je výnimka, neraz sme svedkami nepoznania reálií, do ktorých sa pustí prekladateľ – inak by sa napríklad notoricky známe Námestie nebeského pokoja v Pekingu, toľko spomínané od zásahu armády v roku 1989 (!), nemohlo nazývať v podaní fušerského fuškára v preklade RTVS Námestím Božského pokoja. RTVS nemá nárok na nijakú božskú či nebeskú trpezlivosť – presne naopak. Je neuveriteľné, že rozsah chýb dosiahol takú závažnosť, že sa objavujú návrhy na nový, správny text – ako je možné, že to prešlo toľkými rukami a nikoho to nezarazilo – otázka je totiž zásadná: aká je pracovná kultúra vo verejnoprávnom médiu, aký je mechanizmus v celej reťazi – alebo azda chobotnici? – výroby, produkcie a zaraďovania do vysielania a vnútorných odposluchov a preberania do programu? Nejde len o jeden šesťdielny seriál, ktorého prerobenia sa kritici domáhajú – ide o to, ako funguje verejnoprávna RTVS vôbec.