KOMENTÁR
Koniec rasizmu na Slovensku...
Ivan BROŽÍK
Bezbolestný, bez kriku, bez masových protestov a dokonca aj bez zúfalých a ničím – ako už mnohokrát doteraz – nepodložených konštatovaní o hlbokej nenávisti nášho štátu a jeho občanov voči Rómom. Prišiel v podobe nateraz ešte stále neúplnej „Rómskej reformy“ z autorskej dielne splnomocnenca vlády pre túto problematiku Petra Polláka. Iba niekoľkobodový program už teraz naznačuje, že štát sa bude k všetkým svojim občanom správať rovnako. Nestojí za zvažovanie, koľkým desiatkam ľudsko-právnych organizácií a ich aktivistom takáto občianska politika rovnosti vezme vietor z plachiet, respektíve dotácie z účtov, z ktorých peniaze nikdy nedošli k cieľovým adresátom. Nestojí ani za reč zvažovať, do akej miery smú alebo nesmú príslušníci iných menšín na Slovensku – teda gadžovia a Nerómovia – používať slovo cigán bez toho, aby boli upaľovaní na hraniciach za nedôstojné prejavy rasizmu.
Peter Pollák totiž „rómsky problém“, Achillovu pätu každej civilizovanej spoločnosti, zúžil na nesmierne sympatický princíp rovnosti rómskeho etnika a jeho povinností pred zákonom, v porovnávaní sa so spoločenskou majoritou vo všetkých ľudských aj ekonomických právach. Absolútne podružné je, či cigáni sú cigáni – napríklad tí olašskí sa tak dodnes sami nazývajú – alebo Rómovia sú Rómovia, tak sa zas označujú tí, ktorí ostentatívne svojím spoločenským statusom zdôrazňujú svoju rovnosť s „Nerómami“ v spoločnosti. Už len táto „plodná“ dišputa investigatívnych novinárov, ľudsko-právnych fanatikov a zapálených vlajkonosičov rómskeho útlaku na Slovensku nás stála najmenej dvadsať rokov zbytočného času, miliónov financií z Únie i zo štátneho rozpočtu. A Rómov pripravila o šancu, aby jedna celá generácia z nich skúsila žiť inak. Nech si oni sami raz až príde čas, určia pôvodcov svojej doterajšej biedy. Sú to všetci tí, ktorí na každý pokus o nejakú reguláciu správania či návykov časti rómskeho etnika hlasno vykrikovali – rasizmus! Nuž ale iba oni delili našu spoločnosť na majoritu a Rómov, teda delili ju na rasistickom, v lepšom prípade na etnickom princípe. Hoci rozdiel je takpovediac iba zvukomalebný. A nie náhodou práve títo rasisti už niekoľko dní mlčia. Nezapaľujú ohne, nedávajú si špicaté kukly svojej „intelektuálnej“ spolupatričnosti na hlavu, neorganizujú pogromy na tých, ktorí sa roky odvažovali na Slovensku nazývať veci pravým menom. Pollák ich totiž umlčal tak, ako sa to nepodarilo nikomu doteraz. Jeho reforma je postavená na neuveriteľnej odvahe konštatovať, že práva sú podmienené povinnosťami. A že je to neoddiskutovateľný princíp občianskej spoločnosti. A že sa týka všetkých občanov našej spoločnosti bez rozdielu príslušnosti k etniku.
Peter Pollák pripomína Luthera Kinga a jeho slávny sen pred Lincolnovým pamätníkom vo Washingtone: „Snívam o tom, že jedného dňa budú moje štyri deti žiť v krajine, v ktorej ich nebudú posudzovať podľa farby pokožky, ale podľa charakteru.“
Už prvé tri známe reformné body žiadajú zajasať: „Ľudia v hmotnej núdzi, ktorí sú súčasťou sociálneho systému, nedostanú sociálnu dávku bez toho, aby si dávku zaslúžili prácou, ôsmimi hodinami týždenne, tridsiatimi dvoma hodinami mesačne verejnoprospešných prác,“ oznámil Peter Pollák s tým, že výnimku budú mať študenti a tehotné ženy. Jeho návrh novej právnej normy má tiež zrušiť takzvanú priestupkovú imunitu sociálne odkázaných ľudí. V súčasnosti ak urobia priestupok a nemajú ho z čoho zaplatiť, vyhnú sa trestu. Táto reforma má umožniť, aby pokuty boli vymožiteľné.
„Ľudia v sociálnom systéme budú zodpovední za svoje správanie a pokuty, ktoré dostanú, budú vymožiteľné z ich príjmu,“ navrhuje Pollák. A prízvukuje, že príjmom sa rozumie i sociálna dávka. Reforma rieši aj povinnú školskú dochádzku detí. Po novom má platiť, že ak bude mať dieťa viac ako pätnásť neospravedlnených hodín alebo bude sústavne porušovať školský poriadok, rodičia nedostanú príspevok za školskú dochádzku. Najpodnetnejšia na Pollákovej „rómskej reforme“ je skutočnosť, že sa v nej ani raz nespomína slovo Róm. Ide predsa o ľudí a o to vždy išlo.