KOMENTÁR
Korektnosť takmer ako cunami
Eva ZELENAYOVÁ
Vlna či už politickej alebo spoločenskej korektnosti v ostatnom čase nadobúda silu cunami. Napriek informačným diaľniciam je stále zložitejšie odhaľovať a poukazovať na množstvo rozsiahlej „korektnej“ agendy, ktorá denne zaplavuje spoločnosť a predpisuje jej spôsoby správania sa. Pravda, iba korektného. Presadzovanie požiadaviek skupín LGBTI do legislatívneho rámca sa nedeje len otvoreným spôsobom, teda prijímaním ľudsko-právnych dohovorov so zakomponovanými požiadavkami inakosti. Rozširuje sa pod povrchom. Príkladom môže byť aj prvácka učebnica Hupsovho šlabikára Lipka. Postavička Hups je a musí byť podľa predstaviteľov rezortu školstva taká, aby sa predišlo diskriminácii pohlaví. Správanie Hupsa nemá byť pripisované ani chlapcom, ani dievčatám, ale vo všeobecnosti deťom. Nový šlabikár vznikol v chvate, za pozoruhodných okolností. Kým na podobnú učebnicu podľa odborníkov sú potrebné dva až tri roky, nový šlabikár bol hotový za rekordné dva mesiace. Hupsov šlabikár Lipka už nereflektuje vzor rodiny ako šlabikár Lipka, neupevňuje povedomie dieťaťa, že patrí do rodiny, ale naopak. V šlabikári Lipka „je téma rodiny podaná v atmosfére lásky, úcty, pokoja, radosti, harmónie a šťastia“, hovorí riaditeľ jednej bratislavskej základnej školy Ján Horecký. A pripomína, že nielen Hups nie je začlenený do žiadnych vzťahov, ale ani deti. Niektorí rodičia sú z toho zmätení, niektorým sa zdajú nové učebnice chaotické, pýtajú sa, kto je to Hups, a domnievajú sa, že školy objednávajú najlacnejšie učebnice.
Tvrdenie hovorcu ministra školstva Michala Kaliňáka, že v šlabikári sa nenachádzajú texty, ktoré by boli v rozpore s ideálnou rodinou, nemusí byť objektívna pravda. Potvrdzuje to citát z tejto učebnice, uverejnený 1. strane tohto vydania SNN. Sotva môžeme považovať za ideálnu rodinu, keď syn sa stretáva s otcom len raz za týždeň, keď mama sa ide vydávať za uja, ktorý jej pomáha..., a už nebude mať otca len raz za týždeň.
Útok na rodinu je útokom na morálku. Rozklad morálky je zasa príčinou všetkých zlyhaní vo fungovaní spoločnosti. V celosvetovom meradle sa to už prejavilo v podobe finančnej a hospodárskej krízy. Nemecká spisovateľka Gabriele Kuby nedávno povedala, že ešte nikdy doteraz sa mravná asanácia nepresadzovala zákonnou cestou. A azda nikdy dosiaľ sa nekradlo deťom detstvo tak ako v súčasnoti. Má všetky predpoklady vštepiť dieťaťu od útleho veku predstavy, že normálne je, ak mama je sama, ak nemá rodinu, že je normálne nerozoznávať chlapcov a dievčatá. Hupsov šlabikár Lipka podľa hovorcu ministra je nielenže v súlade so Štátnym vzdelávacím programom, ale vraj aj rešpektuje všeobecné i špecifické ciele výchovy a vzdelávania i najmodernejšie trendy vo vzdelávaní. A zrejme za najdôležitejšie sa dnes považuje dodržiavanie spoločenskej korektnosti.
Počas komunizmu košický biskup Jozef Čársky identifikoval aj naše súčasné problémy, keď povedal: „Kto odopiera právo rodičom riadiť proces školskej výchovy, musí odopierať i existenčné právo manželstva, ktorého podkladom je práve výchova dietok.“
Biskup považoval právo rodičov na výchovu detí ako prvotné a priame a právo štátu za druhotné a nepriame. Zdôvodnil to skutočnosťou, že rodina jestvovala skôr ako štát. Že rodiny sa zomkli a utvorili štát nie preto, aby mu svoje práva odovzdali, ale preto, aby si ich pomocou štátu chránili. Zdá sa, že máme na čom stavať. Z čoho sa učiť. Nepodliehať módnym vlnám, lebo tie prídu a odídu, a po takých cunami zvykne zostať spúšť.
Zo spôsobu, akým bol do škôl posunutý Hupsov šlabikár Lipka a z jeho obsahu vyplýva, že ide najskôr o súčasť šírenia filozofie rodovej rovnosti. Štát sa zmocňuje výchovy detí bez akejkoľvek nadväznosti na domácu kultúru a národné tradície. Vzniká čosi, čo sme tu už mali. Dvojkoľajnosť. Ale to bolo za totality, keď sa deti v škole učili, že človek vznikol z opice, a doma tvrdili, že ho stvoril Boh. To tiež bolo moderné, možno i špecifické. Ale ideologické. Vari sa po dvadsiatich štyroch rokoch, keď sme nadobudli slobodu, nevraciame späť?