POZNÁMKA
Kto odkľaje RTVS
Peter JÁNOŠÍK - Karikatúra: Andrej MIŠANEK
RTVS sa vždy hrdo podpíše pod reláciu Pod lampou. Tentoraz to bolo pod hanobenie slovenského národa. Ako ináč nazvať dve hodiny plné nenávisti k Slovákom, ktoré sa niesli pod heslom ministra vnútra uhorskej vlády Kálmána Tisza, známeho výrokom: Slovenského národa niet. Presne to isté zaznelo 12. septembra Pod lampou s dôvetkom, že ide o „ľudí, ktorí žijú zhodou náhod od Dunaja k Tatrám.
Nemožno hovoriť o národe. A takéto „ocenenie“ si Slováci platia sami povinnými koncesionárskymi poplatkami. Teda Štúr, Hlinka, Hviezdoslav, Štefánik či Dubček boli iba „ľudia“, ktorí sa náhodne vyskytli medzi Dunajom a Tatrami, zrejme keď tade prechádzali ich kočovní predkovia. Alebo hrdinovia Tisícročnej včely. Práve tí sa náhodne na múračkách vyskytli na Maďaroch, ale žili na Slovensku.
V kontexte tejto relácie vyjadrenie, že politická situácia je u nás tragická, nebolo tým najhorším. Slovákov sa paradoxne ako-tak zastali cudzinci – Etiópčan, čo sa u nás priženil, a rakúsky spisovateľ, ktorý Slovensko miluje, dal mu prednosť pred svojím rodiskom pod Alpami, miluje Janka Kráľa a pokladá ho za slovenského Puškina. Slovenčina je preňho „najkrajší, dokonalý jazyk, ktorý počúvať je pôžitkom – je to nekonečná báseň“. Čo sa mu na Slovákoch nepáči, že na takú krásnu reč máme málo básnikov, že si málo vážime svoju literatúru. A upozornil na jednu dôležitú vec, ktorá tvorí raison d’etre Slovenských národných novín: Sme málo ambiciózni, ba si neveríme. Totiž na otázku položenú obyčajným ľuďom, či pokladajú Slovákov za vyvolený národ, dostal odpoveď – vyvolený na zánik. Ale upozornil na to dobromyseľne. Krédom podnikateľa z Etiópie je – hovoriť kriticky, ale s mierou. Spomínaný rakúsky spisovateľ Martin Leidenfrost povedal o našich ambíciách pravdu, keď aj spomenul, že sme nechceli vlastný štát. Ľudovít Štúr chcel Slovenské okolie, Andrej Hlinka autonómiu a keď prišlo na skutočné lámanie chleba, proti slovenskej suverenite sa postavila sama časť slovenských poslancov a osobností. Aj v minulosti, aj teraz sa usilujú o kreslo hlavy slovenského štátu – bez akejkoľvek hanby. Ešte v ďalšom mal rakúsky Slovák pravdu – že si nevážime vlastnú literatúru. Divadlá hrajú viac o holokauste, než by mali v repertoári pôvodnú slovenskú tvorbu, a s filmom je to podobné. Eduard Grečner, ktorý nakrútil sedem slovenských celovečerných filmov, hovorí: Bez kultúry sme odsúdení na zánik.
Slovenská televízia je príliš zakliata na to, aby dvíhala slovenské národné povedomie. V slovensko-českom projekte Colnica prešli bez „preclenia“ veci, ktoré tiež hraničia s urážkou národa, navyberali sa do nej ľudia, „ktorí žijú zhodou náhod od Dunaja k Tatrám“ – tvrdia čechoslovakisti a kozmopoliti. Tí teraz čakajú na druhé SNP. Štefan Hríb už partizánov zbiera. Za peniaze slovenských televíznych a rozhlasových koncesionárov. Budeme, pán minister Maďarič, RTVS platiť za takého programy aj naďalej?