SEBAOBRANA
Kto trie biedu
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Kto je u nás chudobný, kto bohatý a kto sa bude mať zle či dobre? Výberové zisťovanie Štatistického úradu SR o príjmoch a životných podmienkach občanov sa uskutočnilo v apríli minulého roka. Anketári navštívili šesťtisíc domácností vo vyše tristo obciach na Slovensku.
Príjem nižší ako je hranica chudoby, teda 346 eur, má až 369 tisíc slovenských seniorov a 187 tisíc zdravotne ťažko postihnutých (ZŤP). Chudoba na dôchodku môže postihnúť nielen dlhodobo nezamestnaných, ale aj tých súčasných živnostníkov, ktorí si odvádzajú minimálne odvody. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre výskum sociálnoekonomických rizík a alternatív (IVRA).
Dôchodok nižší ako je hranica chudoby, čaká vraj väčšinu Slovákov, ktorých príjem neprekračuje 750 eur. Týka sa to v súčasnosti neuveriteľných 1, 273 milióna ľudí, čo je viac ako 55 percent zo všetkých 2,3 milióna zamestnaných Slovákov. Z tohto hrozivého štatistického čísla sa to môže týkať až 64 percent všetkých zamestnaných žien. Nízke mzdy pritom predpokladajú do budúcnosti ďalšie dôchodky pod hranicou chudoby, hoci v súčasnosti sa poberatelia platov nemusia predbežne cítiť ohrození do budúcich rokov.
Veľmi paradoxne, Slovensko patrí momentálne medzi krajiny Európskej únie s najnižšou mierou chudoby. Ohrozenie Slovákov chudobou je podľa EÚ SILC (európska štatistika príjmov a životných podmienok ) za rok 2012 menšie, ako napríklad v Dánsku, ktoré vydáva na sociálnu ochranu 25,2 percenta k HDP oproti 11,9 percenta k HDP (hrubý domáci produkt) Slovenska. Chudoba je zároveň podľa EÚ SILC 2012 na Slovensku menšia, ako napríklad vo Švajčiarsku, v Luxembursku, vo Švédsku, v Belgicku, vo Veľkej Británii, v Nemecku či vo Francúzku. A to aj napriek najnižším výdajom Slovenska na sociálnu ochranu zo všetkých členských krajín EÚ. Hurá, neuveriteľné!
Výdavky na sociálnu ochranu predstavujú výdavky na seniorov, zdravotne ťažko postihnutých, rodiny, deti, nezamestnaných a podporované bývanie. „S najnižšími výdavkami na sociálnu ochranu takto funguje zázračný sociálny systém Slovenska s jednou z najlepších štatistík chudoby v rámci krajín EÚ,“ hovorí Martin Halás z IVRA. Podľa zdravého sedliackeho rozumu nie sme až takí veľmi chudobní, lebo miera chudoby u nás je stanovená inak než v bohatších štátoch. To znamená, že ak pri podobne vysokých životných nákladoch napríklad Holanďan s príjmom pod tisíc eur je už v riziku chudoby, u nás by bol v pohode. V riziku chudoby bude, až keď dostane dôchodok pod 350 eur, a to ešte nesmel predtým zarábať vyše 750 eur. Nepomer nad pomery našich ľudí. Chudoba cti netratí, ale hladný sýtemu neverí. Sýty hladnému síce uverí, že je hladný, len mu neverí, že sa nemá za čo najesť. A potom je tu ešte celkom smutný a veľmi cynický vtip o rovnosti šancí... Všetci sme si rovní, len niektorí sa zle narodili alebo zavčasu neemigrovali...