Smutný osud v tieni veľkých bratov
Text: Peter SCHVANTNER ‒ Foto: Jozef PAULENKA
Koncom marca tohto roka sme si pripomenuli dvojsté výročie narodenia Karolíny ŠTÚROVEJ, jedinej sestry slávnych bratov. Jej život, aj keď nenápadný, je silným svedectvom o dobe, rodinných väzbách medzi Štúrovcami i zápase o slovenskú identitu. Spomienkové podujatie pri príležitosti jej jubilea pripravili Dom Matice slovenskej v Lučenci a miestny odbor MS. Zúčastnili sa na ňom aj žiaci Základnej školy Vajanského. Kultúrny program zabezpečil DFS Jánošík pod vedením Miroslavy Podhorovej. Pripravuje sa aj väčšia spomienková udalosť spojená s odhalením pamätnej tabule Ľudovítovi Štúrovi v Lipovanoch…
Karolína Štúrová (1826 – 1859) prežila život v úzkom spojení so svojimi bratmi. Po smrti matky v roku 1853 ju k sebe prichýlil najmladší brat Ján Štúr, ktorý v rokoch 1853 – 1856 pôsobil ako župný sudca v Bánovciach nad Bebravou. Karolína tu s ním žila v spoločnej domácnosti. V období bachovského absolutizmu slovenských národovcov v štátnej službe zámerne prekladali do neslovenského prostredia. Tento osud postihol aj Jána Štúra, ktorého v roku 1857 preložili na župný úrad do Fiľakova. Karolína tam odišla spolu s ním a jeho manželkou Amáliou.
■ V CUDZOM PROSTREDÍ
Fiľakovo sa síce zapísalo do štúrovského miestopisu, no pre Karolínu nebolo domovom. V prevažne maďarskom prostredí sa necítila dobre. Ako uvádza genealóg rodu Pavel Horváth, túžba po rodnej reči bola u nej natoľko silná, že si pred smrťou želala, aby ju pochovali v Lučenci, „pretože tam ešte aspoň počuť slovenskú reč“. Vo Fiľakove sa rodina stretávala aj s evanjelickým farárom Karolom Štúrom z hontianskej vetvy rodu, ktorý neskôr predniesol pohrebnú kázeň nad jej hrobom…
■ PREDČASNÝ SKON
Karolína Štúrová ochorela na tuberkulózu. Zákernej chorobe 5. júna 1859 vo Fiľakove vo veku iba tridsiatich troch rokov podľahla. Jej posledné chvíle zachytil brat Ján Štúr slovami: „Ona hodiac posledne svoje zádumčivé oči na mňa, zavrela ich na veky… Mňa zaujal nevypovedateľný žiaľ… Zvečnilá bola jedinou sestrou našou.“ Podľa jej želania boli jej telesné ostatky prevezené do Lučenca a tam pochované.
■ ZNIČENÝ HROB
Ani miesto jej posledného odpočinku neostalo ušetrené. Keď Ján Štúr v roku 1874 navštívil sestrin hrob, zistil, že slovenský nápis na náhrobku bol zničený. S bolesťou vtedy napísal: „I prach Tvoj, sestra moja, ešte trpí! Spi spokojne!“ Ani Ján Štúr vo Fiľakove dlho nezotrval. Už v roku 1859 ho preložili do Vrábľov a neskôr pôsobil na župnom súde v Trenčíne. Skutočný hrob Karolíny Štúrovej bol počas horthyovského obdobia celkom zničený. Na potrebu jeho obnovenia upozornil po vzniku Československa Jozef Škultéty, ktorý v roku 1922 apeloval na dôstojné označenie jej hrobu. Táto iniciatíva sa naplnila až v novšom období. V roku 2015 v Lučenci symbolický hrob Karolíny Štúrovej obnovili a revitalizovali. O toto miesto sa dodnes starajú miestni matičiari.
