PRÍHOVOR PREDSEDU MATICE SLOVENSKEJ M. TKÁČA V RUBRIKE MATICA SLOVENSKÁ INFORMUJE
(31.05.2012; Televízna stanica Patriot; Štúdio Patriot; 18.00; 5 min.; redaktor)
"Vážení priatelia,
vrece s matičnými akciami sa priam roztrhlo. Týždeň čo týždeň, víkend čo víkend v našich mestách a dedinách sa koná množstvo matičných akcií, napríklad, napríklad v Sebechleboch sa vzdáva hold budúcemu vínu, v Šuranoch pribudne pamätná tabuľa Antona BERNOLÁKA, na východe v Žalobíne a v Dlhom Klčovom budú folklórne aktivity, v Košiciach bude Deň Zemplínčanov, v Turčianskych Kľačanoch bol Deň občianstva pod záštitou predsedu Matice slovenskej, v Borskom Juri si pripomínali výročie a tých akcií je veľmi veľa.
Človek nestačí ani na všetky chodiť. Ale chcel by som sa dotknúť jednej z akcií, teda osláv 200. výročia narodenia Jonáša ZÁBORSKÉHO, ktoré sa konali v Záborí pri Martine. Jonáš ZÁBORSKÝ bol okrem iného zakladajúcim členom Matice slovenskej a bolo veľmi príjemné, že iný zakladajúci člen Matice slovenskej, terajší žilinský župan, predseda samosprávneho kraja pán Juraj BLANÁR venoval všetkým, alebo venoval účastníkom tejto akcie knihu Jonáša ZÁBORSKÉHO, ktorá sa volá Dejiny kráľovstva uhorského až po časy Žigmundove. Táto kniha, objemná kniha, 700 a viacstránková, v súvislosti s touto knihou vyvstalo niekoľko poznámok. Túto knihu nevydala Matica slovenská ani v prvom období, alebo teda ako hovorí Jonáš ZÁBORSKÝ občasí svojej existencie, to znamená v tom čase od roku 1863 do roku 1875 a nevydala ju ani v druhom občasí, teda po roku 1919. Prečo? Pokiaľ ide o to prvé obdobie, oficiálne Matica slovenská nevydala tú knihu preto, že sa dotýkal Jonáš ZÁBORSKÝ podľa nich veľmi kriticky niektorých konfesionálnych otázok. Ale mne sa zdá, keď som tú knihu prelistoval, že to nebolo preto. Že odpoveď na otázku prečo Matica slovenská nevydala ZÁBORSKÉHO dejiny za ešte jeho života, je, je trošku inde. Jonáš ZÁBORSKÝ totiž napísal v tej knihe, že hlavným dôvodom zavretia troch prvých slovenských gymnázií v tom roku 1874 až 5 bolo vyučovanie dejepisu. Bolo vyučovanie dejepisu, slovenského dejepisu pre slovenských žiakov a študentov. A matica zrejme v obave pred tým, aby nieže vyučovala dejepis, ale vydala kompletnú knihu starého dejepisu zo slovenského pohľadu, bála sa zrejme, že to bude mať dôsledok na jej existenciu. Teda Matica slovenská túto knihu Dejiny kráľovstva uhorského nevydala, napriek tomu ju pravdaže zrušili. Jonáš ZÁBORSKÝ bál sa štátnej moci vtedajšej maďarskej a preto rukopis zaniesol alebo zaslal do Prahy, a ten rukopis sa v Prahe uchoval až do týchto čias. A jeden mladý človek Timotej KUBIŠ si dal tú námahu, rukopis našiel, prepísal ho do počítačovej podoby a jedno vydavateľstvo tú knihu vydalo. Všetko to hovorím preto, aby som zdôraznil, aký význam mal a má dejepis, aký význam mali a majú dejiny. Poznať vlastnú minulosť je totiž veľká hodnota. A nežičlivci alebo nepriatelia Slovenska to dobre vedia a dôsledok je taký, že v našich školách sa učí iba jedna hodina týždenne dejepisu. A ako sa učí, o tom som už myslím hovoril, stačí pozrieť učebnicu dejepisu. Z nej sa nedozvedia naši mladí žiaci ôsmaci o hrdinských osudoch našich chlapcov ako bol ŠULEK, HOLUBY, LANGSFELD. Teda žiada sa zmena. A to zmena radikálna. Možnože by bolo za hodno premyslieť, či by popri matematike, uvažovanej matematike, nemali byť povinné maturitné skúšky aj z dejepisu. A pokiaľ ide o úlohu matice, tak tá úloha je jednoznačná. Vydávať dejepisné knihy prístupné všetkým záujemcom, všetkým občanom Slovenska a vydávať aj také knihy, ktoré ešte nikdy nevyšli v slovenčine. Napríklad kniha mnícha NESTORA, ktorý spomína už v 12. storočí, že slovanstvo pochádza od Dunaja. Alebo konečne preložiť knihu nemeckého bádateľa FENORA, ktorý udalosti na Slovensku v roku 1944 popisuje trošku inak ako sme my naučení. Takže poznať svoju minulosť je veľká hodnota. Tak sa usilujme poznať našu minulosť."
STORIN