Skip to content

Dnešný dátum:

streda, 12 februára, 2025
Menu

Matičiari odhalia bustu Anny Hurbanovej-Jurkovičovej

26 júla, 2024
Menej ako minúta čítania minút čítania

Slávnosti opäť v Martine

Výbor Matice slovenskej vyhlásil aktuálny rok 2024 za Rok slovenských žien v národnom hnutí. Pri tejto príležitosti sa uskutoční slávnostné podujatie 1. augusta 2024 v Martine so začiatkom o 17. hodine pred sídelnou budovou Matice slovenskej. Počas podujatia matičiari odhalia bustu nezabudnuteľnej Anny Hurbanovej-Jurkovičovej.

Slovenské ženy boli súčasťou nášho spoločenského života a národného bytia. Už počas 19. storočia sa z nich stávajú uvedomelejšie, sebavedomejšie a otvorenejšie ženy, ktoré sa po boku svojich slovenských mužov angažujú v národnokultúrnom a umeleckom živote. V tejto súvislosti sa ako prvé lastovičky zjavujú Anička Jurkovičová, jedna z prvých slovenských ochotníckych herečiek, v mladosti priateľka Janka Francisciho, neskôr manželka Jozefa Miloslava Hurbana.

Anna Hurbanová-Jurkovičová sa narodila 6. apríla 1824 v Novom Meste nad Váhom. Bola dcérou známeho priekopníka slovenského družstevníctva Samuela Jurkoviča. Vďaka svojej rodine bola odmalička vystavená kultúrnym a národným otázkam, čo ju formovalo ako silnú a uvedomelú osobnosť. Bola aktívnou účastníčkou národných podujatí a významne prispela k slovenskej literatúre a kultúre. Jej tvorba zahŕňala básne, poviedky a články, v ktorých sa venovala témam ako rodina, láska k vlasti a dôležitosť vzdelania.

Základy vzdelania získala od svojho otca učiteľa v Sobotišti, kde v roku 1841 založil Slovenské národné divadlo v Nitrianskej stolici. Počas letných prázdnin v rokoch 1841 a 1842 tu hrali divadelné hry štúrovci a Anna stvárňovala dievčenské postavy.

Siedmeho októbra 1845 sa vydala za Jozefa Miloslava Hurbana, evanjelického farára v Hlbokom. Ich syn Svetozár sa narodil 16. januára 1847. Po vypuknutí revolúcie v Uhorsku v máji 1848 bol na Hurbana vydaný zatykač, preto ušiel do Prahy. V lete toho roku pripravoval ozbrojené Slovenské povstanie v Záhrebe a vo Viedni, 16. septembra 1848 sa stal prvým predsedom Slovenskej národnej rady. Koncom septembra viedol prvú výpravu slovenského dobrovoľníckeho zboru na západné Slovensko. Po potlačení povstania sa Hurban stal jedným z najhľadanejších mužov v Uhorsku. Maďarskí gardisti prepadli jeho faru v Hlbokom, spálili archív a knižnicu a na dvore postavili šibenicu. Anna bola nútená s malým synom Svetozárom sledovať túto scénu. Z obavy pred prenasledovaním sa uchýlila do otcovho domu v Sobotišti, neskôr k sestre na Morave a potom žila v Prahe a vo Viedni.

Po skončení povstania sa vrátila na faru v Hlbokom, kde do roka 1888 podporovala národnobuditeľské aktivity svojho manžela. V šťastnom manželstve mali deväť detí, z ktorých najstarší syn Svetozár Hurban Vajanský bol činný v národnom hnutí a na literárnom poli. Po smrti Hurbana v roku 1888 sa Anna presťahovala za synmi do Turčianskeho Svätého Martina, kde 2. februára 1905 zomrela. Pochovaná je na Národnom cintoríne s nápisom na hrobe: „Verná dcéra slovanského národa.“

Laura HANCOVÁ – Plagát: IUMS