Pri svojich nomádskych cestách po redakciách a vydavateľstvách som mal to šťastie spoznať Emila. Redakčné vetry ho ošľahali ešte pred novembrom 89 a v dvadsiatom prvom storočí začínal bežať podobne ako ja začiatok dostihov so štátom o to, či stihneme dobehnúť do cieľovej rovinky dôchodku alebo zvolíme odbočku do krematória. Emil písal v mienkotvorných denníkoch za „starého“ aj „nového“ režimu. Pracoval pre spoločenský týždenník i pre rozhlas a ako znalec výtvarného umenia bol častým komisárom výstav po celom Slovensku. Aj keď sa ho súčasné pomery v médiách pokúšali zomlieť, odolal.
Napokon nastúpil do ženského magazínu, kde s prehľadom dirigoval stádočko mladých absolventiek rôznych masmediálnych rýchlokurzov geniality a opravoval im štylistiku v článkoch o diétach a predmenštruačnom syndróme. Občas sme sa stretli a vymieňali si poznatky a skúsenosti dobrodruhov, ktorí sa presekávajú mediálnou džungľou v bláznivej snahe nájsť mýtický novinársky raj. Miesto, kde tvorivý našinec nie je len nádenníkom vyrábajúcim články pre nedosiahnuteľných, väčšinou zahraničných majiteľov novín, ktorí ako antickí bohovia rozhodujú o jeho osude. Samozrejme, dá sa robiť aj v malej domácej redakcii, ale nevyhnutnou podmienkou je sklon k asketickému spôsobu života, keď termín platby inkasa je nočnou morou a dovolenky trávi dotyčný novinár s rodinkou na balkóne... Pri jednom spoločnom posedení, keď sme pri rôzne koncentrovaných nápojoch vypúšťali prebytok v redakciách nahromadenej pary, zostavili sme desatoro, ktorým by sa mal riadiť každý novinár, ktorý sa chce viac či menej pretĺkať mediálnym svetom. Na ospravedlnenie dodávam, že nasledujúce riadky dávali dohromady luterán s gréckokatolíkom, obaja doživotne postihnutí písaním.
1. Ja som šéfredaktor tvoj. Nebudeš mať iných šéfredaktorov okrem mňa, ktorým by si sa klaňal. 2. Nevezmeš meno majiteľa novín nadarmo. 3. Pamätaj, že novinár v dni sviatočné robí. 4. Cti grafika svojho i korektorku svoju. 5. Nezabiješ dobrú tému. 6. Nezosmilníš s kolegyňou svojou, iba ak by išlo o dlhšiu služobnú cestu. 7. Nepokradneš nápad či tému kolegovi v redakcii. 8. Nebudeš krivo svedčiť proti kolegovi svojmu, čo neplatí pre konkurenčnú redakciu. 9. Nebudeš žiadostivo túžiť po mieste tlačového hovorcu. 10. Nebudeš túžiť ani po zvoliteľnom mieste na kandidátke nejakej strany, lebo boh novinárov ťa zatratí... Toľko novinárske desatoro, ktoré som si nechal na záver Mediálnych humoresiek. Začínajúcim aj pokročilým bratom v písaní radím, dodržujte ho. A keď niektoré prikázanie porušíte, musíte len dúfať, že rozhrešenie vám dá čitateľ.
Maroš M. BANČEJ