Tretí slovenský krok voči Budapešti – významný signál Bratislavy
Dušan D. KERNÝ - Foto: archív
Bratislava ukázala nespochybniteľný európsky rozmer a diplomatický pragmatizmus svojej súčasnej domácej a zahraničnej politiky v najcitlivejšom bode. Vo vzťahoch k Maďarsku. Prezentovala príkladný a ojedinelý pragmatizmus voči v Európe kontroverznej vláde Viktora Orbána. Obaja predsedovia víťazných politických strán a parlamentných väčšín R. Fico a V. Orbán si nielen podali ruky, ale aj slávnostne – po prvý raz – vpísali ich mená pri otváraní spoločne financovaného Slovenského domu v Mlynkoch na území terajšej Maďarskej republiky.
Jedenásť rokov po tom, čo za vlády M. Dzurindu obnovili most Štúrovo – Ostrihom, a sedemnásť rokov po podpise Základnej zmluvy V. Mečiarom a G. Hornom Slovensko opäť pristúpilo už k tretej demonštrácii tretej vládnej formácie – schopnosti nájsť spoločnú reč s dlhodobo kontroverzným partnerom. Po prvý raz však nie pod medzinárodným tlakom začleniť sa do Únie a Aliancie ako v predchádzajúcich rokoch, ale presne naopak – ako štát lepšie spravovaný a lepšie riešiaci problémy európskej krízy.
Predseda maďarskej vlády a absolútne kľúčová osoba maďarskej politiky zásadných zmien Viktor Orbán vyzdvihol slovenskú vládu ako „príklad vyrovnávania sa s hospodárskou krízou“. Viktor Orbán hovoril – a to po prvý raz od svojho drvivého volebného víťazstva – o „významnom dni slovensko-maďarských vzťahov“, lebo má dôvod: podpis dvoch dohôd o výstavbe mesta medzi slovenským Komárnom a na území terajšieho Maďarska ležiaceho Komáromu a o zhustení cestného prepojenia oboch štátov. Všetkým médiám a účastníkom bolo zrejmé, že pri týchto rokovaniach citlivé otázky ostali bokom. „Pri riešení hospodárskej krízy sme úspešnejší, keď spolupracujeme a hľadáme vzájomne výhodné riešenia,“ povedal predseda slovenskej vlády – a to bolo motto tohto jednodenného stretnutia.
Cieľom slovenskej vlády je mať s Budapešťou priateľský dialóg a v jeho rámci rokovať aj o postavení Slovákov v Maďarsku, a tak prispieť ku konkrétnym pozitívnym výsledkom najmä v oblasti menšinového školstva a financovania menšinovej kultúry.
- MEDZINÁRODNÝ ŠKANDÁL
Štyri roky sa ťahajúci najprv miestny a potom medzinárodný škandál okolo vysťahovania slovenskej menšiny z budovy dedinského Slovenského domu je od vzniku SR prvým úspešne komunikovaným právom na sebaobranu a obranu princípov menšinových práv slovenskej menšiny v Maďarsku. Slovenské národné noviny sa mu dlhodobo venovali vďaka aktivistovi a novinárovi Imrichovi Fuhlovi. Dom za takmer milión eur a jeho financovanie na niekoľko rokov dopredu viedlo k spolupráci so slovenským Úradom pre Slovákov v zahraničí a s maďarskými orgánmi.
- MIMORIADNA UDALOSŤ
Preto je slávnostné otvorenie Slovenského domu mimoriadnou udalosťou nielen v národnom a medzinárodnom meradle, ale aj v obhajobe menšinovej schopnosti. Pripomenula to aj predsedníčka slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová: „Máme veľkú radosť, a hoci v uplynulých štyroch rokoch sme prežili veľa ťažkých chvíľ..., chceme zabudnúť na všetko zlé, čo sa s nami v súvislosti s kauzou Mlynky stalo: na beznádejné hľadanie riešenia, na dobrodruhov, ktorí našu biedu chceli iba využiť a zneužiť pre svoje nečestné ciele, na tých, spomedzi ktorých síce viacerí dnes oslavujú tu s nami, ale vtedy, keď sme potrebovali pomoc, nielenže nám nepomáhali, ale často nám aj prekážali, na tých, ktorí vo vyháňaní Slovákov zo Slovenského domu nevideli nijaký národnostný problém a hrubé porušenie našich práv chceli zdegradovať na spor dvoch ľudí – len preto, aby nemuseli uznať, že máme pravdu a právo na sebaobranu.“
- VLÁDA PONÚKLA POMOC
Riaditeľka pokračovala: „Slová vďaky patria predovšetkým dvom mojim kolegom: Jozefovi Havelkovi a Imrovi Fuhlovi, s ktorými sme bojovali a všetko prežívali spolu. Spolu nás vyhlasovali za nespratníkov a vlastizradcov, spolu sa z nás vysmievali, spolu nás ignorovali, hoci sme nerobili nič iné, len čo nám (poslancom slovenskej samosprávy) diktovala naša prísaha: chránili sme záujmy našej národnosti. Musím poďakovať nesmierne empatickému človeku s veľkým srdcom, ktorý nám ako prvý prišiel na pomoc – bývalému veľvyslancovi Jurajovi Migašovi. Podobne ďakujem vtedajšiemu a zároveň i terajšiemu predsedovi slovenskej vlády Robertovi Ficovi za mimoriadne vzácnu morálnu podporu a za to, že práve on ako prvý nám ponúkol aj konkrétnu finančnú pomoc na postavenie nového Slovenského domu. Úprimne ďakujem aj maďarskej vláde za to, že sa k tejto iniciatíve pripojila a projekt aj finančne podporila.“