Profesor Milan ZELNÍK je v autoritatívnej encyklopédii ako vedecká osobnosť sveta
Cesta k sláve vedie údolím pokory
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY
Ako malý chlapec premýšľal o tom, prečo je mlieko biele, keď kravy spásajú zelenú trávu. Ako vedec dokáže vysvetliť, prečo majú aristokrati modrú krv. Jeho záujem po skončení Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave sa sústredil na biokovy. Teda na kovy v ľudskom organizme. V rokoch 1968-1971 absolvoval vedecký pobyt na univerzite v Helsinkách. V rokoch 1976 a 1977 sa do Helsínk vrátil prednášať. Osemdesiate roky pôsobenia na York University v Toronte mu vyniesli renomé vedca, ktorý má najrozsiahlejší prehľad o štruktúrach komplexných zlúčenín významných bioelementov. S pribúdajúcimi výsledkami prichádzali aj významné ocenenia. Vari najprestížnejšie v roku 2005, keď na návrh univerzity v Cambridgi zapísali profesora Milana MELNÍKA (1938) do svetovej encyklopédie ako Vedeckú osobnosť sveta.
● Je preto prekvapujúce, že na internetových stránkach sa o vás veľa nedá nájsť. Keby ste neboli v roku 2009 kandidovali na funkciu prezidenta republiky, tak prípadný záujemca o vašu prácu nenájde takmer nič. Čo myslíte prečo?
My Slováci sme už zrejme takí, akosi si nevieme vážiť ľudí, ktorí robia dobré meno našej krajine. A, pravdupovediac, nikdy som nemal ambície venovať veľa času popularizácii svojej osoby. V oblasti vedy máme dosť významných osobností pracujúcich doma i v zahraničí. Na Slovensku sa nepestuje popularizácia vedy ako napríklad vo Fínsku, kde od vedcov sa vyžaduje oveľa väčší podiel na rozvoji štátu. Pretože veda sa chápe ako hybná sila rozvoja spoločnosti. Nanajvýš dokážeme oceniť športovcov, ale aj na nich zanevrieť, keď sa im nedarí.
● Vy nemáte rád šport?
Isteže mám, v mladosti som veľa športoval a dodnes cvičím. Šport ma veľa naučil. Vyhrávať, ale aj prijímať porážku. To je obrovská skúsenosť do života. Lebo či v športe alebo vo vede nie je každý deň sviatok. Nemožno chcieť, že sa vám bude každý deň dariť. Treba vedieť aj zdolávať prekážky. Svojim študentom ustavične pripomínam, aby športovali. Lebo šport ich naučí vyhrávať i prehrávať.
● Ste zakladateľom bioanorganickej chémie v bývalom Československu i na Slovensku. Čo je krásne na tomto vednom odbore?
Fascinuje ma, ako chémia zasahuje do biológie a medicíny. Hovorí sa, že chémia je život a život je chémia. Všetky procesy prebiehajúce v tele človeka, či je to smiech, plač, objatie alebo zdvihnutie ruky, prechádzajú cez mozgové impulzy, prakticky cez biokovy. Človek si neuvedomuje, že ak chce vstať, v mozgu prebehne vyše tritisíc impulzov v priebehu nanosekundy. Tieto vzruchy sa prenášajú cez biokovy, v tomto prípade cez sodné a draselné katióny. Ja som sa začal špecializovať na meď a zinok. Meď je jedným z veľmi významných biokovov. Kedysi som ju nazval chameleónom.
● Prečo?
Pretože je schopná vytvárať veľké množstvo variácií svojej existencie v ľudskom organizme. V tele človeka má niekoľko desiatok modifikácií, hovoríme im modré proteíny, pretože meď vo vodnom prostredí je modrá. Modré proteíny katalyzujú celý rad procesov.
● Teda ľudia s modrou krvou majú veľa medi?
Áno, majú zvýšený obsah medi, čo súvisí s príbuzenskými vzťahmi. V minulosti, aby sa majetky netrieštili, často dochádzalo k sobášom medzi príbuznými, čím sa zvyšoval obsah medi v krvi ich potomkov. Ale mať modrú krv nie je nijaké víťazstvo. Meď patrí medzi významné biokovy. V tele človeka sa nachádza 80 – 120 miligramov medi viazanej na proteíny, ktoré sa nazývajú „modré“ . Tieto modré proteíny v tele človeka katalyzujú celý rad biochemických procesov. Jedným z takýchto je aj tvorba hemoglobínu. Biokovy majú významný podiel napríklad i pri tvorbe inzulínu, ako aj v celom rade ďalších biochemických procesov, ktoré v tele človeka nepretržite prebiehajú na báze metaloproteínov.
● Fascinuje vás veda?
Samozrejme, veď sa jej väčšinu svojho života venujem, no predovšetkým príroda, ktorá napriek tomu, že veda úžasne napreduje, vždy bude pred nami. Či sa nám to páči alebo nie.
● Nestvorili sme ju, nemôžeme ju ani poznať.
To je pravda, my ju poznávame, ale nepoznáme v celej jej geniálnej štruktúre. Niekedy počúvam, keď prednášam lekárom alebo farmaceutom, že keď veda tak napreduje, kedy zlikvidujeme ochorenia. Moja odpoveď znie – nikdy. Lebo keď nebudú ochorenia, nebude život. Pretože mnohé mikroorganizmy existujú v súčinnosti s nami. Na jeden štvorcový centimeter pripadá päť miliónov mikróbov, ktoré s nami koexistujú. To sú tzv. užitočné mikróby. A ďalšie nás atakujú. Prebieha ustavičný boj. Keď sa tento boj skončí, skončí sa život. Ale ten boj sa nikdy neskončí. Samozrejme, že vieme potláčať a liečiť niektoré ochorenia, ale vždy sa vynárajú nové. A budú sa vynárať, či chceme, alebo nechceme.
Vlastencov a národovcov v boji o prezidentský stolec má zastupovať Milan Melník. Zatiaľ však jeho tvár v rámci kampani príliš nevidno.
● Ako sa vám javia geneticky modifikované potraviny?
Geneticky modifikované potraviny podľa môjho názoru nemajú čo robiť na jedálnom lístku. Pretože predstavujú zásah do základných genetických vlastností organizmu. Ide o aplikáciu génu, ktorý sa vymyká z prirodzenej existencie života, a preto to považujem za škodlivé. Geneticky upravená rastlina má zmenené vlastnosti, nabúra náš genetický systém, pre organizmus je cudzím elementom. Geneticky upravované rastliny nemajú žiadne parazity. Čo má za následok, že ich netreba nejako zvlášť ošetrovať a už to je signál neprirodzeného stavu.
● V súčasnosti sa veľa diskutuje o vakcinácii, dokonca vznikajú celosvetové hnutia proti očkovaniu. Poukazuje sa na to, že nosičmi vakcín sú nebezpečné kovy ako hliník a ortuť. Aký je pohľad odborníka na túto problematiku? Čo si o tom myslíte?
Hliník a ortuť sú veľmi toxické látky, ale aj soľ môže byť jedom, keď sa konzumuje v nesprávnych dávkach a v nesprávnom čase. Na hliník či ortuť vo vakcínach sa nemôžeme pozerať ako na kovy, ktoré poznáme. Vo vakcíne sú viazané na organické substráty a stávajú sa zlúčeninami hliníka či ortuti a ich toxicita sa stráca. Záleží iba na tom, ako sú viazané. To sa týka aj medi. Napríklad konzumácia nekvalitného vína s vysokým obsahom medi spôsobuje, že sa s tým organizmus nevie vyrovnať a dochádza k rozličným ochoreniam (tvorba inzulínu, Wilsonova choroba a pod.). Z pohľadu klinickej biochémie sa treba na túto problematiku dívať komplexne. No každý človek je jedinečný a reaguje inak nielen na očkovanie, ale aj na potraviny. Kým pre niekoho múčne jedlá sú pochúťkou, iného zabíjajú.
● Stali ste sa osobnosťou sveta. Za čo?
Zrejme za výsledky, ktoré som dosiahol mojím výskumom a publikoval. Prednášal som na vedeckých pracoviskách v desiatkach krajín sveta (napríklad na viac ako 150 univerzitách), moje práce sú často citované, mám často žiadosti doktorandov z celého sveta, ktorí chcú pracovať v našich laboratóriách. Len škoda, že niet peňazí. Aká by to však bola reklama pre náš malý štát!?
● Cítite sa slávnym človekom?
Čo je to vlastne sláva? Už naši múdri predkovia hovorili, že poľná tráva. Cesta k sláve vedie údolím pokory. A vôbec nejde o slávu, ale o to, aby sme boli užitoční svojej krajine. Slovensko nemá žiadne iné bohatstvo okrem ľudí a svojich zásob vody. A tomu treba prispôsobiť vzdelávanie. Malo by byť na vysokom stupni, čo, žiaľ, nie je. Na cestách sa mi niekoľkokrát stratili kufre, pričom na druhý deň po príchode som mal prednášať. Ale nechýbali mi. Pyžamo mi kúpili a ostatné som si priniesol v hlave. A na to sú školy. Ibaže u nás ich úroveň poklesla. Za ostatných dvadsať rokov sa školstvo ustavične reformovalo, no nevidím nijaké pozitívne výsledky týchto reforiem. Ako je možné, že v 21. storočí nemajú žiaci na základných školách učebnice? Keď som po vojne nastúpil do základnej školy, mali sme traja jednu čítanku. Dva roky po vojne sme už mali všetci všetky potrebné knižky. A tu v 21. storočí chýbajú žiakom učebnice? Alebo vyjde matematika a je v nej vyše sedemdesiat chýb? Ako je to možné? Kto je za to zodpovedný?
● Podľa niekoho je to demokratické. Môžeme všetko a nemusíme nič.
Ak nebude jasne formulovaná zodpovednosť, je to obyčajný chaos. Keď budeme takto pokračovať, tak je to prešľapovanie na mieste, čo je charakteristické pre túto dobu.
Vidíte východiská?
Prijal som kandidatúru na funkciu prezidenta, lebo verím, že z tejto pozície môžem niektoré veci ovplyvňovať. Som občianskym kandidátom s podporou zahraničných Slovákov, Panslovanskej únie, NEZES-u, architektov, ozývajú sa aj iné skupiny, inteligencia. Mojím krédom budú tri „S“. Sociálnosť, svornosť a spravodlivosť. Tieto tri es by mal každý občan štátu považovať za minimálny ideál tejto etapy vývoja našej spoločnosti, či je radový zamestnanec alebo politik. V tom vidím východiská, ale následne by malo nasledovať množstvo konkrétnych tvorivých činov každého z nás.
● Dnes politikom na Slovensku takmer nikto neverí.
Lebo často iné hovoria a iné konajú. Charaktery ľudí sa najvýraznejšie prejavia, keď získajú moc. A je jedno či na pozícii riaditeľa nemocnice alebo predsedu vlády, parlamentu či prezidenta. Vtedy sa ukáže kto je kto. Žiaľbohu, naša politická scéna je previazaná cez financie, ale aj to treba v rozumnej miere regulovať.
● Myslíte si, že je možné prekonať bariéru nadnárodných korporácií, ktoré korumpujú politikov? Je vôbec možné zvrátiť súčasný trend?
Ja si myslím, že sa to dá a aj musí. Aj to je oblasť, v ktorej bude treba spojiť racionálne s po stáročia overenými mravnými princípmi.
● Teda kvitne korupcia.
Áno a na Slovensku je podľa zistenia viacerých agentúr jednou z najhorších... Prijal som kandidatúru, lebo keď niekto prejde úskalím života bez kontaktov a k niečomu sa prepracuje, tak by si zaslúžil dôveru.
● To by bola tá najlepšia kampaň, ale vidíte, že realita je iná.
Nuž, ale po voľbách nech národ neplače. Je veľmi dôležité rozlíšiť v kandidátoch politikov od štátnikov. Politici obhajujú záujmy svojej strany, a často aj svoje osobné, štátnici záujmy štátu a ľudu. Ja som do nijakej politickej strany nikdy nevstúpil, hoci som mal množstvo príležitostí. Či v predchádzajúcom režime alebo po roku 1989. Iste, dali mi to v minulom režime pocítiť, no napriek tomu som sa vždy rád vracal domov.
● Precestovali ste mnoho štátov. Kde sa vám najviac páčilo?
Jednoznačne vo Fínsku. Je to veľmi kultivovaná krajina, bez korupcie, s príkladným vzťahom k prírode. Ľudia sú úprimní a pracovití. Pritom nemôžem povedať, že Fíni sú šikovnejší ako Slováci, len tam platí princíp, že ty slúžiš mne, ja slúžim tebe. Teda keď tam prídete na úrad, cítite sa ako človek, čo u nás nie je pravidlom. A toto sa musí zmeniť. Musíme vedieť spolupracovať, dopriať si a vzájomne sa rešpektovať.
● Teda nielen brať, ale aj dávať.
Presne tak, pretože šťastie človeka nespočíva len v tom, že robím to, čo sa mi páči, ale že nachádzam zaľúbenie v tom, čo robím. A niekedy dávať je oveľa viac ako dostávať.
● Ste členom Matice slovenskej?
Nie, nie som jej členom, ale v jednej jej komisii pracujem. Matica v rôznych obdobiach života Slovákov urobila veľa pre ich pozdvihnutie na moderný národ a mala by byť jedným z pilierov nášho národa.
● Prečo ste veriacim človekom?
Jednak som prevzal tradičnú vieru svojich predkov a okrem toho si myslím, že neexistuje na svete človek, ktorý by v niečo neveril. Veriť v život je tiež viera. Čím viac vnikám do poznatkov vedy, ktorú aj sám rozvíjam, tým viac cítim a vidím, že vždy sme kdesi na začiatku, že niečo je nad nami.
● Pravdepodobne by s vami nesúhlasili naši liberáli, ktorí podporujú homosexuálne manželstvá a adopcie detí homosexuálnymi dvojicami. Nevidíte v tomto trende boj proti životu samému?
Homosexuáli za to nemôžu. Ak sa dvaja ľudia rovnakého pohlavia majú radi, je to ich vec, treba ich rešpektovať. Ale nevidím dôvod na uzákoňovanie ich vzťahu, lebo dobrým základom štátu je rodina. Pojem manželstvo je zväzok dvoch pohlaví a nie jedného.
● Pôsobíte navonok pokojne a vyrovnane. Usmievate sa.
Človeku robí dobre, keď vidí ľudí usmievať sa. Pri úsmeve sa zapája 316 svalov zo 640. Ak sa človek denne aspoň 5 – 10 minút úprimne usmieva, posilňuje imunitný systém, ľahšie prekonáva ochorenia, problémy, upravuje sa mu srdcová činnosť i krvný tlak. Tento úžasný pozitívny faktor, ktorý spríjemňuje život nielen nám, ale aj nášmu okoliu nás nič nestojí. Preto skúsme sa na seba usmievať.