REFLEXIA
Ján SMOLEC
Prvého januára roku 2013 sa uskutočnili dve významné politické podujatia, ktoré upútali pozornosť verejnosti a novinárov. Prvé bolo stretnutie súčasného českého premiéra Petra Nečasa a slovenského premiéra Roberta Fica vo vile Tugendhat v Brne, kde pred dvadsiatimi rokmi rokovali Václav Klaus s Vladimírom Mečiarom o rozdelení štátu.
Druhým podujatím bol slávnostný koncert Slovenskej filharmónie, spojený s udelením štátnych vyznamenaní dvadsiatim osobnostiam. Vtedajšiu dohodu Klausa s Mečiarom o zániku štátu niektorí politici v obidvoch štátoch doteraz tvrdo kritizujú a argumentujú najmä tým, že o rozdelení mali rozhodnúť občania v referende. Vyhlásenie súčasného českého premiéra Petra Nečasa ich zmrazilo. Prítomným novinárom povedal: „Rozhodnutie Václava Klausa a Vladimíra Mečiara bolo správne. Referendum by len predĺžilo politickú krízu a vyhrotilo vzťahy.“ Slovenský premiér Robert Fico doplnil: „Za dvadsať rokov sa naše vzťahy upevnili. Treba ďalej spolupracovať.“
Vzťahy s Čechmi sú dnes skutočne dobré, čisté a treba ich naďalej upevňovať. Zakladateľov štátu tieto formy spolupráce tešia. Medzi dnešnými politikmi, v parlamente alebo na iných významných štátnych postoch ich už prakticky nenájdete. Reprezentuje ich iba prezident Gašparovič a premiér Fico. Z ich iniciatívy sa zorganizovali aj oslavy 20. výročia štátnosti v bratislavskej Redute. Pozvali na ne aj bývalých poslancov. A tak medzi účastníkmi bolo vidieť poslancov HZDS A. M. Húsku, R. Hofbauera, J. Cupera, K. Tóthovú, zo SNS V. Morica, M. Andela, zo SDĽ P. Weisa, P. Magvašiho, z DÚ (Demokratickej únie) A. Hrnka, Ľ. Černáka, člena výboru Za zvrchované Slovensko, dnes predsedu Matice slovenskej M. Tkáča, predstaviteľov slovenskej inteligencie V. Hornáčka, D. Machalu a ďalších.
Márne som však medzi účastníkmi hľadal vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. Kedysi najpopulárnejší slovenský politik a projektant druhej slovenskej štátnosti sa z politickej scény vytráca. Odmietal rozhovory, o. i. aj našej redakcii. Podujatie v Redute možno ignoroval preto, lebo sa dozvedel, že naň pozvali aj tých politikov, ktorí v SNR a vo Federálnom zhromaždení hlasovali proti zvrchovanosti, samostatnosti a organizovali proti jeho osobe nechutné intrigy až po semtex pri dverách jeho bytu. Áno, medzi účastníkmi osláv bolo vidieť aj jeho politických odporcov, napríklad J. Čarnogurského a M. Dzurindu. Osobitne M. Dzurinda pred oslavami povedal, že Mečiara za zakladateľa štátu nepovažuje. Usiluje sa ho vygumovať zo zoznamu zakladateľov. Podľa neho zakladateľom slovenskej štátnosti bol V. Klaus. Nik nepopiera, že V. Klaus prispel k slovenskej samostatnosti najmä svojím neústupčivým postojom: „Buď federaci, nebo nic.“
Situácia možno dospeje do štádia, keď sa školáci budú učiť, že zakladateľom štátu bol Dzurinda. Zakladatelia štátu sa nám množia – podobne ako za socializmu partizáni.