Ďalšie váhanie pri širokorozchodnej trati môže znamenať nenávratné škody
Naliehanie z Ruska, ktoré nemožno prepočuť
Ivan BROŽÍK – Ilustračné foto: Ladislav LESAY
Obyčajná tlačová konferencia zahraničných podnikateľských subjektov. Takých je denne v Bratislave niekoľko. V podstate pánsky klub o tom, čo by mohlo byť, keby... Tá minulotýždňová s predstaviteľom Ruských železníc však bola iná. Zostáva len veriť, že informácie z nej sa dostanú k premiérovi, ktorý mal v tom čase na starosti českého prezidenta.
Slovenské národné noviny už takmer dva roky aktívne sledujú udalosti týkajúce sa tzv. širokorozchodnej trate v Rusku a jej možného pokračovania cez Slovensko do Európy. O ekonomickom prínose takéhoto prepojenia niet pochýb. „Najvýhodnejšou trasou je tá cez územie Slovenskej republiky, ale nie je jediná...“ To sú slová predstaviteľa Ruských železníc Vladimíra Jakunina. Samozrejme, že rozprával o projekte trate (ŠRT), ktorá by východným ekonomikám sprístupnila západ Európy po koľajniciach a ruskému prepravcovi – a nielen jemu – na dlhé roky zabezpečila neklesajúce zisky. Vladimír Jakunin nie je v hospodárskom priestore Ruska len tak hocikto. Dvere do pracovne ruského prezidenta či predsedu vlády sa pred ním nikdy nezatvárajú.
■ STAVAŤ BUDÚ
Práve o to ide. ŠRT jedného dňa bude realitou. A vlaky so širokým rozchodom budú dopravovať tovary z Číny a krajín od nej bližšie možno až do Hamburgu. Pochopiť to nechcú iba tí, ktorých znalosti siahajú od hamburgerov po Britney Spears, ale môžu sa vyjadrovať do médií, pre ktoré je všetko na východ od Washingtonu červeným plátnom. Ruské železnice chcú stavať širokorozchodnú trať smerom na západ Európy v každom prípade, aj keby sa Slovensko nezapojilo do tohto projektu.
V takej situácii by však železnica so širším rozchodom koľají viedla cez inú krajinu. Veľký záujem prejavuje podľa šéfa Ruských železníc Vladimíra Jakunina napríklad Poľsko, Česká republika či Maďarsko. Nevraviac už o tom, že projekt ŠRT má podporu Rakúska, Nemecko silno lobuje, aby na svoje územie prevzalo čo najväčšiu tonáž prepravy na ŠRT a existujú investori, ktorí tento projekt nijako nespochybňujú.
■ RECEPT NA NEZAMESTNANOSŤ
Slovensko mimoriadne naliehavo potrebuje pracovné príležitosti. Od krátkodobých až po trvalé. Jedny aj druhé ponúka zámer ŠRT. „Minimálne dva terminály by sa mali nachádzať na území Slovenskej republiky. Nemala by nastať situácia, pri ktorej by Slovensko zostalo bez terminálu,“ ubezpečil Vladimír Jakunin. Dva prekládkové terminály zo širokého rozchodu na riečne lode, na kamióny, na železničné koridory s tradičným rozchodom. Uvažuje sa aj o leteckom cargo termináli. Koľko tisíc trvalých pracovných príležitostí môžu ponúknuť? A koľko krátkodobých šancí na obdobie niekoľkých rokov dá samotná výstavba? Na to stačí naozaj aj stará dobrá ruská „sčotka“ a nie siahodlhé debaty veci neznalých oponentov takmer všetkého.
■ NAJVYŠŠÍ ČAS
Doterajšie prepočty hovoria, že celkové náklady na projekt predĺženia širokorozchodnej železnice do Európy dosiahnu približne 6 miliárd eur. Ako sa bude výstavba trate financovať, zatiaľ jasné nie je. „Mal by sa vytvoriť biznis plán, na základe ktorého by sme mali vedieť presnejšie povedať mechanizmus financovania,“ avizoval v Bratislave 4. apríla predstaviteľ Ruských železníc.
Približná návratnosť pri takýchto projektoch sa podľa neho pohybuje na úrovni 15 rokov, treba však brať do úvahy aj ďalšie efekty. Konkrétne už spomínanú primárnu i sekundárnu zamestnanosť a následne citeľné oživenie celej našej ekonomiky.
Napohľad nesúvisiaca správa z polovice marca oznamovala, že v Prahe sa už po štvrtýkrát uskutočnila medzinárodná konferencia zameraná na nákladnú železničnú dopravu – International Rail Freight Conference. Hlavnou témou tohtoročnej konferencie bola nákladná železničná doprava medzi Európou a Áziou. Na rokovaní sa stretli zástupcovia Európskej komisie s predstaviteľmi železničných spoločností z Európy a Ázie. Príspevky sa týkali aj projektov zameraným na zvýšenie atraktivity železničnej nákladnej dopravy, strategických plánov v rozvoji železničnej nákladnej dopravy, úlohy medzinárodných spoločenstiev v rozvoji železničnej nákladnej dopravy či zosúladenia právnej legislatívy medzi prepravnými režimami. Uskutočnilo sa tiež Eurázijské fórum, ktoré bolo venované úlohe Ruských železníc pri rozvoji eurázijských železničných koridorov. Za okrúhly stôl boli pozvaní generálni riaditelia európskych a ázijských železníc.
„Keby sme sa pozreli na ekonomické ukazovatele a rôzne ďalšie parametre, najvýhodnejšou trasou (pre ŠRT – pozn. red.) je tá cez územie Slovenskej republiky, ale nie je jediná,“ upozornil Vladimír Jakunin na nedávnej tlačovej konferencii v Bratislave. A my to zámerne opakujeme. Kým je čas.