SPOZA OPONY
Dušan D. KERNÝ
Pozorne som si vypočul v priamom prenose šesť bodov prezidenta Medvedeva. Týkajú sa nás. Hovorí o novej raketovej a protiraketovej obrane Ruskej federácie proti štátom Severoatlantickej aliancie. Prezident jedného z dvoch najmocnejších raketových štátov na svete sa priamo obrátil 23. novembra na občanov Ruska krátko pred voľbami do dumy. Neostane to bez vplyvu na ich postoje. Poznám dobre tie oblasti, o ktorých hovoril prezident, nebude to len v Kaliningrade,takrečeno priamo na hraniciach Poľska a Litvy, nielen na juhu proti Turecku pri Kranodare. V rámci platných dohôd – aj tej časti protiraketovej obrany, ktorú Ruská federácia udržuje v rozsiahlom priestore Baranoviči. Tá je v susedstve Poľska, v dnešnom Bielorusku.
Mobilný systém rakiet som si od jeho nedávneho nasadenia do ruských raketových vojsk zapamätal najmä preto, že sa nazýva Iskander. Tak ako isteže nielen môj obľúbený spisovateľ, ktorého povestnú rodnú dedinu som sa neraz vybral hľadať v abcházskych horách. Pozeral som sa počas prejavu pozorne na ruského predstaviteľa. Je to prezident z inej doby ako zo sovietskej, istotne odlišný od všetkých sovietskych predstaviteľov, ktorí kedy hovorili o raketách namierených na Európu. Načo my potrebujeme teraz vyvolávať ohlásené kroky Ruskej federácie? Prečo nám Rusi neveria? Videl som Medvedevovu fotografiu z čias štúdií na petrohradskej univerzite. Tie isté dlhé vlasy ako tisíce jeho rovesníkov po celej východnej či západnej Európe tých čias. Niežeby som vlasom pripisoval až taký význam, ale predsa len už vtedy sa Medvedev líšil od tých v Kremli. Dnes sa odlišuje najmä doba. Veľmi sa odlišuje. Sú to úplne iné časy.
Rakety a elektronické systémy schopné prelomiť naše systémy majú byť na našich hraniciach – pretože hranice Litvy a Poľska sú teraz našimi hranicami. Práve tak, ako Poprad je najzápadnejšou hranicou ruskej hokejovej Kontinentálnej ligy. Prečo ruský prezident hovorí o možnom nasadení rakiet prakticky v širšom strede Európy? Je to preto, lebo v štátoch okolo Ruskej federácie sa zjavia raketové a radarové systémy, ktoré Rusko zjavne považuje za svoje ohrozenie a neverí americkým slovným ubezpečeniam, že to nie je namierené proti Rusku. Rysuje sa veľký geopolitický zvrat. Práve taký, ako sa dosiahol v „spojazdnení“ priameho plynovodu medzi Ruskom a Nemeckom a inými štátmi západnej Európy po dne Baltického mora. Plynovod patrí medzi odsúhlasené strategické priority Európskej únie. To je zásadný rozdiel medzi strategickým plynovodom pre Úniu a strategickým rozmiestnením americkej protiraketovej stabilnej a mobilnej obrany okolo juhu prakticky celej európskej časti Ruskej federácie. A to v čase najväčšej európskej krízy od druhej svetovej vojny.
Ruská odpoveď je vypočítateľná a je vopred oznámená. Ale na našej strane nestačí len klásť otázky. Slovensko je po uši v dozvukoch odpočúvacieho škandálu uprostred rozbehnutej volebnej kampane. Po prvýkrát sa týka odpočúvanie vojenského spravodajstva, ale nie je to po prvý raz, čo sa s kartou odpočúvania hrá v médiách a poriadne sa roztáča výrazná zmena nálad verejnosti bez toho, aby sa zásadne menil systém verejného politického života a verejnoprávnych médií. Ak človek pozorne počúva neverejne kladené otázky diplomatov spriatelených štátov o tejto kauze, otrasie ním poznanie: čo vlastne v tejto situácii znamená Slovensko pre bezpečnosť Aliancie, ktorej je členom? Akú kašu sme si navarili v širších medzinárodných bezpečnostných súvislostiach? Táto kaša sa bude jesť zahorúca. Veď aké je na nás spoľahnutie? Tu nikto nemôže odpočúvať a ani odpočívať v pokoji.