USA majú problémy, na ktoré nový Kongres bude musieť dať odpoveď. Spojené štáty americké sú dominantnou silou na planéte, preto ich vnútropolitický vývoj a vôľa voči zvyšku planéty má stále rozhodujúci vplyv. Ale aj samotné centrum globálnej moci sa borí s vlastnými závažnými vnútornými problémami a politickým bojom o spôsob riešenia domácich a zahraničných otázok. Spojené štáty už dlhodobo strácajú svetovú dominanciu a vnútornú prosperitu. Po posledných midterm voľbách zasadne v januári 2023 nový Kongres Spojených štátov, ktorý bude musieť tieto nelichotivé trendy riešiť. Dôvody mocenského úpadku Spojených štátov amerických môžeme rozdeliť do dvoch hlavných blokov. Prvým, vonkajším faktorom je nástup globálnych konkurentov Číny, Ruska a združení krajín, akým je BRICS+, ktoré podkopávajú „systém založený na pravidlách“, čo je globálny model, kde hlavným ekonomickým beneficientom je Západ na čele s USA. Ďalším je samotné vnútorné oslabenie krajiny. Washington minul na „vojny proti terorizmu“ bilióny dolárov, ktoré chýbajú doma na reštrukturalizáciu a modernizáciu ekonomiky, v zdravotníctve či školstve.
■ VNÚTORNÉ ROZPORY
Vnútorné pnutie znásobuje necitlivé pretláčanie liberálnej agendy, ktorej je v USA nositeľom Demokratická strana. Časť voličského elektorátu Republikánskej strany nie je ochotná sa s týmto zmieriť a považuje súčasného prezidenta za nelegitímneho, čoho dôsledkom bol nevídaný útok na centrum moci – na Kapitol začiatkom roka 2021. Vládnuca trieda sa v systéme bujnejúceho korporátneho kapitalizmu neusiluje nájsť odpoveď na vznikajúce extrémne majetkové rozdiely, úpadok strednej triedy, rast kriminality, nekontrolovanú migráciu z krajín Latinskej Ameriky, kolaps sociálnych systémov či presun výroby do krajín s lacnou pracovnou silou.
V októbri dosiahol počet nelegálnych prisťahovalcov, ktorí prekročili hranice USA, rekordných 230-tisíc ľudí. Od Bidenovej inaugurácie pribudlo v USA vyše päť miliónov nelegálnych imigrantov. V krajine zomrie ročne vyše stotisíc ľudí na predávkovanie opiátmi, polovica z nich je na predpis. Počet vrážd je štyrikrát väčší ako v západnej Európe.
■ DLH V BILIÓNOCH
USA sú silno zadlžené ‒ len verejný dlh je vyše tridsaťjeden biliónov dolárov. Americká spoločnosť ešte nikdy nebola taká vnútorne rozdelená, ako je dnes na sociálnom, politickom a ideologickom základe. Vojna na Ukrajine spôsobila rast inflácie, najmä nárast cien pohonných hmôt, na čo je americký spotrebiteľ zvlášť citlivý. Zoznam problémov, s ktorými sa americká spoločnosť borí, by bol dlhý, niektoré sú dlhodobé, iné sú výsledkom necitlivého pretláčania liberálnej agendy súčasnej vládnej garnitúry. Celkovo možno konštatovať prirodzený nárast nespokojnosti s Bidenovou administratívou. Podľa portálu FiveThirtyEight.com, ktorý analyzuje výskumy, momentálne iba štyridsaťdva percent Američanov schvaľuje Bidenove rozhodnutia...
■ VOLEBNÁ ŠTATISTIKA
V posledných midterm voľbách sa preto očakávalo jasné víťazstvo Republikánskej strany. V strednodobých voľbách konaných začiatkom novembra sa rozhodovalo o všetkých 435 kreslách v Snemovni reprezentantov USA a o 35 zo sto kresiel v americkom Senáte, ktoré určili zloženie 118. Kongresu Spojených štátov. Bojovalo sa aj o tridsaťdeväť územných a guvernérskych úradov, konali sa tiež početné štátne a miestne voľby. Zatiaľ čo vo voľbách v polovici volebného obdobia zvyčajne strana úradujúceho prezidenta stráca značný počet kresiel, demokrati dramaticky prekonali tento historický trend. Hoci volební analytici očakávali voľby s „červenou vlnou“ republikánov, vyhliadky sa nenaplnili a boj o kontrolu nad Kongresom bol tesnejší, než sa očakávalo. Republikánom sa darilo v baštách, ako sú Florida, Tennessee a Texas. Zaznamenali prudký nárast elektorátu v tradične demokratickom New Yorku, čo im stačilo na to, aby v Snemovni prevrátili pomer síl miernou väčšinou vo svoj prospech. To bolo do istej miery kompenzované výrazným slabým výkonom v kritických „swing“ štátoch, kde voliči väčšinou odmietali republikánskych kandidátov. Slabší výsledok bol prekvapujúci vzhľadom na Bidenovu nepopularitu medzi Američanmi. Demokrati sa posilnili o jednu pozíciu v hornej komore amerického Kongresu – v Senáte, budú mať 49 zástupcov plus dvoch nezávislých senátorov, ktorí so stranou spolupracujú. Naproti tomu republikáni len 49 kresiel. Tým sa podarilo získať väčšinu v Snemovni reprezentantov USA ‒ získali 221 oproti 213 kreslám demokratov (v čase písania článku chýba posledný výsledok z volebného obvodu District 3 v Colorade, kde vedie zástupkyňa republikánov), čo sťaží prácu prezidenta, u ktorého sa zjavne prejavuje nedostatok duševných síl.
V Senáte bude pre Josepha Bidena jednoduchšie presadzovať svojich kandidátov na súdne a administratívne posty, väčšina návrhov zákonov však vyžaduje podporu republikánov v Snemovni, do čela ktorej sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostane Kevin McCarthy. V januári nahradí tak Nancy Pelosiovú, ktorá zastáva tento úrad od roka 2019. Nancy Pelosiová rezignovala aj na vedúci post v Demokratickej strane a stane sa len radovou kongresmankou za štát Kalifornia. Novým lídrom klubu demokratov v Snemovni bude Hakeem Jeffries, prvý Afroameričan na tomto poste.
■ AGENDA REPUBLIKÁNOV
Republikáni už teraz vyhlasujú, že spustia vyšetrovanie viacerých významných udalostí nedávnych rokov vrátane covidovej politiky administratívy prezidenta, korupcie v jeho rodine či vlaňajšieho stiahnutia vojakov z Afganistanu. V hľadáčiku niektorých republikánov je predovšetkým podnikanie prezidentovho syna Huntera. S blížiacimi sa prezidentskými voľbami v roku 2024 Republikánska strana tiež čelí rozhodnutiu či zachovať širokú podporu bývalému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý medzičasom oznámil svoju kandidatúru na najvyšší úrad. Očakáva sa, že republikáni sústredia väčšiu pozornosť v zahraničnej politike indo-pacifickým smerom. Skupina ich poslancov na čele s kongresmankou Marjorie Taylor Greeneovou vyzvala na audit finančných prostriedkov pridelených Ukrajine.
Amerika má mnoho problémov, zvolených reprezentantov preto čaká neľahká úloha.
Radoslav ŽGRADA ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK