Aj susedná Ukrajina si zvolila za svojho prezidenta filmového herca. Osemnásť a pol milióna ukrajinských voličov v nedeľu 21. apríla prišlo k hlasovacím urnám, aby rozhodlo o ďalšom osude svojej vlasti. Z volieb vyšla víťazne, podľa očakávaní, „nová tvár“ ukrajinskej politiky ‒ Volodymyr Zelenskyj. Jediným prekvapením ukrajinských prezidentských volieb, ak tu možno vôbec hovoriť o prekvapení, je akurát obrovský nepomer v podpore oboch kandidátov.
Novozvolený prezident svojho súpera, dosluhujúceho prezidenta Petra Porošenka, deklasoval rozdielom dvoch tried. Nepomohlo mu ani vskutku enormné úsilie, ktoré v rámci kampane vyvinul. Nepomohla mu ani predvolebná debata, ktorá sa nakoniec, napriek istým bezpečnostným rizikám, predsa len uskutočnila, a to dva dni pred voľbami na kyjevskom olympijskom štadióne.
■ SYMBOL NEÚSPECHU
Zelenskyj svojským spôsobom po dlhých rokoch spojil hlboko rozdelenú Ukrajinu, veď z dvadsiatich štyroch regiónov Ukrajiny zvíťazil v dvadsiatich troch. Jedinou baštou Porošenka ostala ľvovská oblasť. Kým na západnej Ukrajine sa Zelenského podpora pohybovala okolo šesťdesiatich percent, na východe a juhu krajiny presahovala osemdesiat percent. Ukrajinu však nespojil ani tak samotný víťaz ako spoločná chudoba, hnev a sklamanie väčšiny národa. Ako sa zhodla väčšina ukrajinských politológov, na prospech Zelenského hrala na jednej strane možno veľká nádej, ktorú doňho časť elektorátu vložila, ešte viac však nenávisť k jeho protikandidátovi. Petro Porošenko sa stal symbolom neúspechu Majdanu, symbolom pseudovlastenectva postaveného na iracionálnej protiruskej hystérii, prešpikovanej banderovskými pokrikmi, symbolom špinavej vojny a zarábania na krvi a v neposlednom rade symbolom ekonomického krachu Ukrajiny.
Porošenko z úradu odchádza po piatich rokoch rozpačito, podobne ako odišiel zo scény už spomínanej debaty so Zelenským. V nepochopiteľnom záchveve, zrejme v úsilí ukázať ešte aspoň nakoniec svoju štátnickú rolu otca národa zjednocovateľa, vyzval prítomné publikum na záverečné odspievanie hymny, ale nepočkal ani na záverečné slová moderátorov duelu. Na pódiu tak nastala vskutku trápna situácia, keď hlava štátu so svojou rodinou, s volebným tímom a s nepočetnými prívržencami s rukami na srdciach spievali hymnu v neúspešnom úsilí prekričať moderátorov a tlieskajúci tábor lúčiaceho sa Zelenského. Trápne vyznenie tohto nedôstojného teátra napokon zaklincovala choreografiou organizátorov vskutku pripravovaná záverečná hymna v podaní profesionálneho speváka. Porošenkovci tak ani nedokončiac svoj scenár museli sa chtiac-nechtiac pripojiť k celému štadiónu a odspievať hymnu ešte raz. Toto faux pas akoby symbolicky Porošenka vyprevadilo z politickej scény. Bola to bodka za kampaňou, ktorá vyznela ako tragikomédia.
■ NEREÁLNE PLÁNY
Ešte horšie však vyznieva skutočnosť, že Porošenko akoby dosiaľ neprecitol do reality. V rozlúčke pred tisíckou svojich verných ohlásil nielen začiatok boja o víťazstvo v októbrových parlamentných voľbách, ale aj víziu svojho návratu na prezidentský stolec o päť rokov (a možno aj skôr). Ukrajinskí politológovia však reálnosť Porošenkových plánov vidia v úplne inom svetle. Podľa Rostislava Iščenka môže Porošenko ostať v politike, nebude to však nadlho, pre svoju toxickosť sa nemôže stať lídrom novej opozície. Iščenko predpovedá iný vývoj. Podľa neho sa v období upevňovania pozícií nová politická garnitúra s Porošenkom začne pohrávať ako s dieťaťom. Tu mu pohrozia stratou majetku, tu mu dajú nádej, a tým ho dostanú do vyjednávacieho procesu. Medzitým sa nová moc bude upevňovať, potom bude 28. mája inaugurácia nového prezidenta, vymenovanie novej vlády, a keď bude všetko hotové, povedia mu, že sa nedohodli, koniec, hotovo ‒ a do „ťurmy“ s ním. Ide im najmä o to, ako povedal Iščenko, aby im neuletel teraz, kým ešte môže. Potom mu už nepomôžu ani západné garancie, podobne ako Janukovyčovi.
■ ZÁPAS O PREŽITIE
Porošenkovi sa pritom pozície začali sypať už po prvom kole volieb, časť ľudí sa mu rozutekala, na slobode sa ocitla kontroverzná poslankyňa Nadija Savčenková, obvinená z pokusu o štátny prevrat, otázny je osud zákona o sprísnení jazykovej legislatívy na neprospech ruštiny, opoziční poslanci začali zbierať podpisy na hlasovanie o nedôvere predsedovi Verchovnej rady Parubyjovi a oblastný administratívny súd v Kyjeve nateraz pozastavil účinnosť zákona o nútenom premenovaní Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu na Ruskú pravoslávnu cirkev na Ukrajine. Na druhej strane poslanci Bloku Petra Porošenka ohlásili, že chcú zmenšiť rozsah kompetencií prezidenta, resp. vrátiť ich na ústavou predpokladanú úroveň.
Teda nasledujúce týždne čaká Ukrajinu pokračovanie ostrého politického zápasu o prežitie. A to ešte nehovoríme o vonkajších vplyvoch a pokusoch o destabilizáciu. Veď nie náhodou práve v tomto období povolebného chaosu prišla z Moskvy správa o udeľovaní občianstva obyvateľom odštiepeneckého Donbasu. Politológ Vadim Karasjov v tejto súvislosti povedal, že Moskva chce otestovať nového prezidenta. Môže to byť už aj ruská príprava na parlamentné voľby.
Práve parlamentné voľby budú kľúčové. Až vďaka nim si Zelenskyj, ak v nich uspeje jeho politická platforma, môže poistiť svoju zatiaľ krehkú pozíciu. Vzhľadom na túto okolnosť sa dá predpokladať, že Zelenskému sa minimálne dovtedy nepodarí vymaniť spod vplyvu svojho tútora Igora Kolomojského, ktorý je v mnohých ohľadoch horší od Porošenka. Ukrajina tak pokračuje v svojej tradícii oligarchického systému. Nóvum je to, že kým dosiaľ oligarchovia zápasili medzi sebou priamo, resp. prostredníctvom svojich politikov, odteraz si zrejme podľa vzoru Kolomojského budú najímať rovno profesionálnych hercov. Človek nemusí byť ani veštec, aby mohol predvídať, že Ukrajincov čaká nové veľké sklamanie z veľkých sľubov. S výnimkou možno jediného, no veľmi dôležitého sľubu ‒ zastavenia vojny. Zelenskyj totiž na rozdiel od Porošenka nemá záujem na jej pokračovaní. Či má na jej zastavení záujem aj Kolomojskyj, ešte nevieme.
Martin JARINKOVIČ - Foto: ukrajinská tlač