Trumpov rozpačitý pokus o urovnanie kosovského problému. Tohtoročný štvrtý september vojde do histórie ako deň pokusu o pokrok v normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Dohoda o normalizácii vzájomných vzťahov v oblasti ekonomiky, ktorá bola podpísaná vďaka sprostredkovaniu USA, okamžite vyvolala vlnu protirečivých reakcií. Najväčší osoh z dohody však nebude mať Priština či Belehrad.
Dvojdohoda medzi Srbskom a Spojenými štátmi a medzi dočasnými inštitúciami juhosrbskej provincie Kosovo a Metohije a USA má šestnásť bodov. Medzi nimi sú najdôležitejšie tie o vzájomnej zhode na obnovení vzťahov v oblasti ekonomiky. Zmluvné strany sa zaviazali uskutočniť s podporou USA diaľničné a železničné prepojenie juhosrbského Niša s Prištinou s perspektívou prepojenia s Jadranským pobrežím (prístav Drač). Veľký význam má aj záväzok pripojenia Prištiny k iniciatíve tzv. Malého Schengenu. Srbsku (vrátane Kosova), Macedónsku a Albánsku sa týmto projektom otvárajú dvere k vzájomnému zvýšeniu objemov obchodnej a tovarovej výmeny, ako aj a voľného pohybu ľudí. Rozhýbaniu ekonomiky regiónu pomôže aj nová centrála americkej Medzinárodnej korporácie pre finančný rozvoj (EXIM), ktorú už čoskoro zriadia v Belehrade.
■ GEOPOLITICKÝ KONTEXT
Dohoda je výsledkom novej americkej iniciatívy administratívy prezidenta Trumpa na Balkáne. Jeho zahranično-politická línia, do veľkej miery oslobodená od globalistických tendencií jeho predchodcov, sa vyznačuje najmä dôrazom na ekonomické aspekty. Signifikantným prvkom tejto trumpovskej „biznispolitiky“ je jasný ťah na ekonomickú výhodnosť dohôd a vzťahov z amerického pohľadu. Sprievodným javom je tiež bezohľadnosť Američanov voči tradičným európskym spojencom, čím sa vzťahy so starou Európou vyhrotili. Istá rivalita sa objavila aj v rámci aktuálnej etapy riešenia kosovského problému, ktorú iniciovali Američania s priam očividným zámerom ukázať EÚ jej neschopnosť. Súbežné americké a európske rokovacie procesy s Belehradom a Prištinou sa nakoniec predsa len ustálili do istej podoby prerozdelenia oblastí záujmu. Kým USA zamerali svoje rokovania na ekonomickú normalizáciu, EÚ sa zamerala na politicko-diplomatickú normalizáciu vzťahov. Treba uznať, že väčšie vyhliadky na úspech, ako to potvrdila aj najnovšia dohoda, majú Američania. Ich stratégia je totiž, najmä pre Belehrad, prijateľnejšia. Vďaka flexibilnejšiemu prístupu a obchodníckej logike výmeny niečo za niečo sa zvyšujú šance Belehradu uhrať v zdanlivo stratenej bitke o čosi viac pre seba. S prípadným pádom Trumpa sa však tieto šance zminimalizujú. Na druhej strane zásah do „ruskej“ zóny vplyvu na Balkáne vyvolal nervozitu v Moskve, čo aj vyvolalo diplomatickú roztržku na línii Moskva – Belehrad. Nediplomatický facebookový „štuchanec“ Marie Zacharovovej srbskému prezidentovi musel nakoniec urovnávať minister zahraničia S. Lavrov, pričom obe strany deklarovali nemennosť svojho záujmu na strategickom partnerstve.
■ KAMPAŇ V POZADÍ
Kým srbské provládne médiá spustili oslavné chorály na genialitu A. Vučića, opozícia sa pustila do kritiky zrady národných záujmov. Ako zvyčajne, pravda bude kdesi uprostred, ako to medzi iným dokazuje aj karikatúra kosovsko-albánskeho denníka Koha Ditore zobrazujúca Aleksandra Vučića odchádzajúceho z Washingtonu s náručou plnou darčekových balíkov vedľa mdlo sa tváriaceho premiéra samozvaného Kosova Avdullaha Hotiho s dvoma skromnými balíčkami v rukách. Práve albánska nespokojnosť môže signalizovať, že zo srbského uhla pohľadu veci nestoja až tak zle, ako maľuje opozícia. V prvom rade treba zdôrazniť, že Trump so svojou administratívou dôsledne dodržali zásadu neutrality. Na rokovaní sa neobjavil nijaký symbol samozvanej republiky a v podpísanom texte sa neobjavuje formulácia Kosovská republika. Vždy sa uvádza len Kosovo, resp. Priština, a Hoti je uvedený len ako premiér bez spresnenia, kde túto funkciu vykonáva. Príznačným je fakt, že samotná zmluva je formulovaná ako bilaterálna medzi Srbskom a USA a z druhej strany medzi USA a Kosovom. Američania tak rešpektovali srbské stanovisko o politickom neuznaní Kosova, čoho odrazom je aj fakt, že srbskej delegácii sa podarilo v rámci rokovania dosiahnuť vyškrtnutie bodu požadujúceho vzájomné uznanie. Srbsko si tak obhájilo nárok na celistvosť svojho územia. Analytici ako pozitívum pre Srbsko hodnotia aj dotlačenie Prištiny do minischengenu, ktorý je najvýhodnejší práve pre Srbsko ako najväčšieho producenta a vývozcu v regióne, a záväzok uznania majetkových práv Srbskej pravoslávnej cirkvi v Kosove. Najväčší údiv vyvolali na prvý pohľad nekompatibilné body dohody. Stojí za nimi predvolebná kampaň pred americkými prezidentskými voľbami. Trump potrebuje akýkoľvek zahraničnopolitický úspech, ktorý by ho v očiach domácej verejnosti mohol predstaviť ako úspešného štátnika. Práve tomuto pozadiu možno pripisovať exotickú zostavu bodov zmluvy, ktoré ani priamo nesúvisia so vzťahmi medzi Belehradom a Prištinou. Patrí medzi ne ustanovenie o tom, že Srbsko otvorí svoje veľvyslanectvo v Jeruzaleme, a nasledovať ho má aj Priština. Zároveň má dôjsť k vzájomnému uznaniu Kosova a Izraela. Týmito bodmi si chcel Trump poistiť podporu vplyvnej časti amerického elektorátu, ktorý podporuje jeho proizraelskú zahraničnú politiku. Hoci je najväčším beneficientom dohody sám Trump, treba uznať, že jeho ponuka je spravodlivejšia než bruselské jednostranné protežovanie Prištiny.
Martin JARINKOVIČ – Foto: ZATL
Text k obrázku:
Americký prezident Donald Trump, srbský prezident Aleksandar Vučić a predstaviteľ dočasných inštitúcií juhosrbskej provincie Kosovo a Metohija Avdullah Hoti parafujú v oválnej pracovni amerických prezidentov najnovšiu dohodu o normalizácii ekonomických vzťahov Belehradu a Prištiny.