Pred krajinami západného Balkánu vyvstávajú neočakávané otázniky. Odmietavé stanovisko Francúzska (podporené Holandskom a Dánskom) voči začiatku prístupových rokovaní Macedónska a Albánska odráža vážne otázniky visiace nad budúcnosťou integračného procesu. Signalizujú nejednotu názorov v rámci samej EÚ. Úniu topiacu sa vo vlastných problémoch čaká vážna interná diskusia o vnútorných reformách a reštrukturalizácii. Rozhodnutie, ktoré nateraz zablokovalo pokračovanie doterajšieho tempa eurointegračného procesu, sa dotklo nielen Skopje a Tirany, ale aj celého regiónu. Záujemcovia o členstvo v klube, ktorého exkluzivita z balkánskeho uhla pohľadu na rozdiel od reality paradoxne nestráca na lesku, budú zrejme konfrontovaní so zmenou filozofie jeho ďalšieho rozširovania.
Francúzsky postoj k západnému Balkánu, kritizovaný predstaviteľmi americkej zahraničnej politiky, signalizuje aj čoraz očividnejší rozkol v rámci euro-atlantického partnerstva medzi Európou a USA. Dosvedčujú to aj najnovšie výroky francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona, ktorý spochybňujúc funkčnosť NATO volá po európskej sebestačnosti v bezpečnostnej oblasti. Európa by sa mala v tejto sfére podľa Macrona emancipovať od závislosti od USA.
■ ČLENSTVO-NEČLENSTVO
Macron, vychádzajúc okrem iného aj z nespokojnosti francúzskej spoločnosti naladenej proti ďalšiemu rozširovaniu Európskej únie, však svojím postojom sleduje najmä svoj plán na reformu EÚ. Únia by podľa neho mala byť pretvorená na akcieschopnejšiu, efektívnejšiu a konkurencieschopnejšiu organizáciu. Tomu by okrem vlastných ozbrojených síl mala pomôcť aj vnútorná reforma založená na filozofii „Európy viacerých rýchlostí“. Tento v podstate diskriminačný princíp by mal vytvoriť v rámci EÚ privilegované jadro obklopené menej hodnotnými členmi. Balkánske médiá špekulujú, že záujemcom o členstvo v EÚ zo západného Balkánu by sa pri presadení tejto reformy mohla ujsť len náhrada za plnoprávne členstvo v podobe privilegovaného partnerstva podľa nórskeho modelu. Balkánske krajiny by tak neboli priamymi členmi, ale boli by s EÚ previazané systémom zmlúv umožňujúcich čerpať isté výhody z takéhoto členstva-nečlenstva. Na možnosť takéhoto vývoja eurointegračného procesu na Balkáne upozorňoval už v roku 2011 profesor Darko Tanasković.
■ MALÝ SCHENGEN
Základom budúceho privilegovaného partnerstva krajín západného Balkánu s EÚ by mohla byť iniciatíva regionálnej bezcolnej únie, tzv. malého Schengenu, ktorá sa zrodila v októbri 2019 počas stretnutia lídrov Srbska, Macedónska a Albánska v Novom Sade. Malý Schengen by mal umožniť spomínaným krajinám, ku ktorým by sa mali perspektívne pripojiť ešte aj Bosna a Hercegovina, juhosrbská provincia Kosovo a Metochija, ako aj Čierna Hora, neobmedzený pohyb tovaru, osôb a kapitálu podľa schengenského vzoru. Príznačným je fakt, že iniciatíva má podporu z Bruselu, čo môže len potvrdzovať, že špekulácie majú svoje opodstatnenie. Na druhej strane, provizórne riešenie integrácií bez dôkladnej prípravy má svoje politické riziká, ako na to upozornila televízia N1. Taktiež treba spomenúť, že odmietavý postoj EÚ môže z dlhodobejšej perspektívy posilniť euroskeptické nálady obyvateľstva balkánskych krajín. Tieto sú potenciálne najsilnejšie v Srbsku, ktoré je dlhodobo konfrontované s tlakom EÚ i USA na „normalizovanie“ vzťahov s Kosovom. Pod týmto eufemizmom sa neukrýva nič iné ako plné uznanie suverenity Kosova, a tým aj legalizáciu protiprávneho spôsobu jeho vzniku. Nezačatie rokovaní s Macedónskom po tom, čo sa vzdalo svojho ústavného názvu, zvlášť zasiahlo práve Belehrad, ktorý bol takto konfrontovaný so surovou realitou, že nakoniec ani zrieknutie sa Kosova nemusí byť odmenené členstvom v EÚ. A Srbsku v praxi nikto nezaručí, že nebude podvedené podobne ako Macedónsko. V praxi takáto faloš EÚ môže len posilniť i tak čoraz silnejšie väzby Belehradu na Moskvu, ktoré sa zhodou okolností práve v poslednom čase demonštrovali veľmi výrazne, či už to bolo v prípade účasti D. Medvedeva na oslavách oslobodenia Belehradu od nacizmu, či spoločným rusko-srbským vojenským cvičením Slovanský štít 2019, v rámci ktorého sa v Srbsku objavili ruské systémy PVO S-400 a Pancir S1. Práve nepotvrdené špekulácie o dodávke S-400, ako aj potvrdené obstaranie systému Pancir S1 nielen vystrašilo srbských susedov, ale spustilo aj úvahy o tom, že Srbsko sa dostane pod sankcie USA. Z hľadiska kompatibility s ambíciou členstva v EÚ sa môže ukázať ako problematické aj podpísanie dohody o voľnom obchode s Eurázijskou ekonomickou úniou 25. októbra 2019 v Moskve. Srbsko ňou dalo najavo, že pri obhajobe svojich záujmov má potenciál robiť samostatné rozhodnutia, pričom zároveň demonštrovalo, že nemá jedinú bezalternatívnu cestu. Uvidíme, ako na tieto kroky bude reagovať Západ. Nie je však vylúčené, že dôjde na slová profesora Srđu Trifkovića, ktorý v TV Happy povedal, že Srbsko sa nikdy nestane členom EÚ, a to najmä pre kulturologický odpor kľúčových krajín EÚ voči Srbsku.
Martin JARINKOVIČ - Foto: ZATL