Ursula von der Leyenová sotva zmierni trecie plochy v spoločenstve. Po dlhých, tri dni trvajúcich a náročných rokovaniach začiatkom júla, pri ktorých z kandidátov na najvyššie európske posty vypadli Holanďan Frans Timmermans či Merkelovej stranícky kolega Manfred Weber, francúzsky prezident E. Macron navrhol na post predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú. Týmto členské krajiny úplne obišli systém špicenkandidátov, teda nominantov hlavných európskych politických strán na predsedu EK. Nominácia Leyenovej prešla.
Od roka 1958, keď táto funkcia v podstate vznikla, bude prvýkrát na čele Európskej komisie žena. Je členkou CDU, teda na úrovni EÚ patrí do frakcie Európskej ľudovej strany (EPP). Okrem von der Leyenovej lídri členských krajín EÚ vybrali za budúceho predsedu Európskej rady belgického liberálneho premiéra Charlesa Michela, za šéfa diplomacie Únie španielskeho socialistického ministra zahraničných vecí Josepa Borella a Európsku centrálnu banku povedie doterajšia riaditeľka Medzinárodného menového fondu Francúzka Christine Lagardeová. Predsedom Európskeho parlamentu sa stal taliansky socialista David-Maria Sassoli.
■ MERKELOVEJ SÚPÚTNIČKA
Von der Leyenová nie je na európskej úrovni úplne neznáma politička. Je dlhoročná súpútnička Angely Merkelovej v CDU, sedela v jej kabinetoch od úvodného roka 2005 dodnes. Ako ministerka obrany SRN býva častou účastníčkou na výročných zasadaniach Bilderberského klubu (zúčastnila sa na ňom v rokoch 2015, 2016, 2018 a 2019), rovnako Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (kde je členka Poradného výboru) a ďalších grémií s nadnárodným dosahom. Vyštudovala dve vysoké školy, vychovala sedem detí a vedľa svojich politických a rodinných povinností k sebe presťahovala svojho otca, aby sa o neho mohla starať, keď bol postihnutý stareckou demenciou, napriek tomu, že má ďalších šiestich súrodencov. Hovorí plynule anglicky a francúzsky.
Pre von der Leyenovú je sťahovanie do Bruselu návratom do rodného mesta, kde sa narodila 8. októbra 1958 a žila tu do trinástich rokov. Jej otec Ernst Albrecht totiž pracoval v inštitúciách Európskeho hospodárskeho spoločenstva ‒ predchodcu EÚ. Neskôr, v rokoch 1976 ‒ 1990, zastával úspešne post premiéra vlády spolkovej krajiny Dolné Sasko. Proeurópsku orientáciu tak Ursula získavala už v ranom detstve. Pôvodne študovala ekonómiu v Londýne, neskôr skončila medicínu v Hannoveri, špecializáciou je gynekologička. Chvíľu žila aj v USA. Po návrate do Nemecka začala strmú politickú kariéru, najskôr na krajinskej úrovni Dolného Saska ako ministerka pre sociálne záležitosti, ženy, rodinu a zdravotníctvo krajiny a potom vyššie a širšie cez členstvo v Spolkovom prezídiu CDU. Na špičku mocenskej pyramídy stúpala po boku Angely Merkelovej. Od nástupu kancelárky k moci bola v každej jej vláde. Najskôr ako ministerka pre rodinu, seniorov, ženy a mládež (2005 ‒ 2009), ako matka siedmich detí iniciovala program rodičovskej pomoci a podstatné zvýšenie podpory starostlivosti o deti. V ďalšej Merkelovej vláde (2009 ‒ 2013) bola ministerkou práce a sociálnych veci a od decembra 2013 nastúpila na rezort obrany.
■ SUKŇA V MASKÁČOCH
„Zlé“ jazyky tvrdia, že Bundeswehr priviedla do stavu úplnej bojovej neschopnosti. Aj po zvýšení finančných prostriedkov je veľká časť vojenskej techniky stále zastaraná a nie veľmi schopná boja. Terčom kritiky sa stala niekoľkonásobne predražená a stále nedokončená rekonštrukcia lode Gorch Fock, ktorá mala stáť pôvodne desať miliónov eur a dnes už je účet na sto tridsiatich piatich miliónoch, časté problémy nemeckých vládnych lietadiel, ale aj zákazky pre externých poradcov, ktoré teraz rieši parlamentná vyšetrovacia komisia. Odcudzila sa aj predstaviteľom armády. Von der Leyenová o ministerský post takmer prišla, keď sa objavilo podozrenie z plagiátorstva pri jej dizertačnej práci.
„Ursula von der Leyenová je najslabšou ministerkou vo vláde Spolkovej republiky. Takýto výkon však zjavne stačí na to, aby sa stala šéfkou Európskej komisie,“ okomentoval jej nomináciu pre nemecký týždenník Der Spiegel dlhoročný čelný predstaviteľ EÚ Martin Schultz. Podľa prieskumu televízie ARD si len tridsaťtri percent obyvateľov Nemecka myslí, že von der Leyenová bude dobrá šéfka eurokomisie. Pravidelný prieskum preferencií politických strán, vlády a jej ministrov, ako ho publikuje portál Spiegel Online v rubrike SPON-Regierungsmonitor, za ministerku s najslabším výkonom dlhodobo považuje práve Ursulu von der Leyenovú. S jej výkonom na ministerstve obrany naposledy bolo veľmi nespokojných päťdesiatdeväť percent a dosť nespokojných devätnásť percent opýtaných.
■ DÔVERA PRE EURÓPU?
Von der Leyenová napokon získala vo veľmi tesnom hlasovaní v europarlamente potrebnú väčšinu ‒ hlasovalo za ňu 383 europoslancov a 327 bolo proti. „Dôvera, ktorú ste mi dali, je dôvera v Európu. Moje posolstvo vám všetkým je, aby sme spolupracovali, pretože mojou snahou je jednotná a silná Európa,“ povedala europoslancom po oznámení výsledku.Vo vzťahu k nám sa vyjadrila, že je odhodlaná zabezpečiť „dobrú geografickú vyváženosť“ vo svojej komisii. „Je pre mňa dôležité nájsť komisárov, ktorí budú môcť mať významné portfóliá tak, aby bolo jasné, že východ a stred Európy sú zastúpené zodpovedajúcim spôsobom,“ dodala. Čo je nutné, keďže zástupcovia nášho regiónu nedostali žiadnu z najvyšších pozícií. Už skôr uvádzala, že si tiež vo svojom tíme praje rovnaké zastúpenie mužov a žien.
Európska únia v súčasnosti prechádza obdobím krízy a silného pnutia v jej vnútri. Mnohí sú presvedčení, že Únia si musí prejsť zásadnou prestavbou, ak má ďalej existovať. Ursula von der Leyenová by mala byť hlavným koordinátorom, moderátorom a negociátorom týchto zmien. Jej doterajšie pôsobenie skôr naznačuje, že na túto úlohu nemusí stačiť. Patrí do tvrdého atlantistického krídla, to potvrdila hneď na začiatku aj svojím výrokom: „Európska únia musí hovoriť s Ruskom z pozície sily.“ Jasne sa angažuje za európsku integráciu, v minulosti sa opakovane vyjadrila na prospech integrovanejšej Európy v podobe jednotného federatívneho štátu. Vo vláde Angely Merkelovej bola zástankyňou Willkommenskultur, je podporovateľkou genderizmu a liberálnej LGBT politiky. Teda tých smerov a tendencií globalizácie a liberalizmu, ktoré práve vytvárajú v EÚ, okrem ekonomických problémov a nerovností, najzásadnejšie trecie plochy, čo, prirodzene, môže viesť k ešte väčším odstredivým tendenciám...
Radoslav ŽGRADA ‒ Foto: internet, wikipedia