Najväčšia slovenská sakrálna stavba svojho druhu
Dejiny košickej kalvárie sú späté s výstavbou monumentálneho dvojpodlažného kostola, povesťou o zázračnom liečivom prameni, ale aj s pochovávaním vojakov ruského cára Mikuláša.
Mesto Košice lákalo kresťanských pútnikov od roka 1352, keď tu vznikol kult Kristovej krvi spätý so zázrakom, pri ktorom kňaz počas bohoslužby nedopatrením vylial červené víno, z pohľadu veriacich premenené na Spasiteľovu krv, na plátennú podložku. Rozliaty hroznový mok vtedy údajne vytvoril obraz Ježišovej tváre. Tento zázrak uznal o pol storočie neskôr aj pápež Bonifác IX. odpustkovou bulou, ktorou udelil odpustky všetkým, ktorí sa prídu pokloniť plátennej relikvii vystavenej v dnes už zaniknutom kostole na mieste súčasného Dómu svätej Alžbety.
■ SAKRÁLNY MONUMENT
Koncom 17. storočia sa relikvia stratila. Veriaci potom prichádzali obdivovať rôzne iné košické pamiatky vrátane kalvárie a kalvárskeho Kostola Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je najväčšou sakrálnou stavbou svojho druhu, čiže najväčším kalvárskym kostolom na Slovensku.
Výstavbu košickej kalvárie inicioval v roku 1734 jezuitský páter Juraj Mihalóci. Ten sa predtým zaslúžil o vznik kalvárie v Kláštore pod Znievom, ktorú dal postaviť v rokoch 1728 – 1729.
Krížová cesta pôvodne stála na okraji mesta uprostred lesov. Dnes ju obklopujú rodinné domy.
Stavebné práce sa tu uskutočňovali od roka 1737. Náklady na ne podľa dobového dokumentu pod názvom Constitutio Montis Calvariae (Ustanovenie kalvárskeho vrchu) znášalo mesto, „zbožní patróni“ aj členovia miestneho cechu sklárov. Vďaka archívnym písomnostiam poznáme mená architektov – Nikodéma Litzkého aj jeho nástupcu staviteľa Lukáša, ktorému sa v roku 1758 podarilo dokončiť Kostol Sedembolestnej Panny Márie a deväť kaplniek krížovej cesty.
Prvými správcami kalvárie boli jezuiti. Okrem nich na ňu dohliadal strážca. Jeho úlohou bolo predovšetkým zhromažďovať peňažné dary od veriacich. O hospodárenie na kalvárii sa zaujímali i predstavitelia mesta, ktorí určili inšpektora, povereného dozorom nad príjmami a výdajmi.
■ POSVÄTNÁ PÔDA
Jezuitský rád spravoval túto posvätnú pôdu počas pätnástich rokov, keďže bol v roku 1773 zrušený. Správa kalvárie potom prešla na jedného z košických farárov, ktorému asistoval v oblasti majetkových záležitostí kurátor vybraný z radov poslancov mestského zastupiteľstva. V tom období sa navyše rozhodlo o zmene financovania údržby kalvárie, dovtedy zabezpečovanej najmä z darov veriacich pútnikov. Nariadením panovníčky Márie Terézie malo výdavky na údržbu platiť mesto Košice.
■ SKLAD ZBRANÍ
Kostol však v rokoch 1807 – 1817 zmenil svoju funkciu, keď ho premenili na sklad zbraní. V roku 1820 bol prinavrátený cirkvi a o šesť rokov nato začali tunajší kňazi na základe splnomocnenia pápeža Leva XII. udeľovať odpustky pútnikom, ktorí vystúpili na košickú kalváriu. Od roka 1828, keď bol pri jednej z kaplniek uložený na večný odpočinok farár Jakub Stipemitz, sa tu pochovávalo. Spočiatku zrejme pohrebov nebolo veľa, ale 8. júla 1849 tu bol pre nedostatočné kapacity ostatných mestských pohrebísk zriadený cintorín, kde ešte v tom istom roku pochovali mnoho mešťanov a tiež 882 obetí epidémie cholery. Miesto posledného odpočinku tu onedlho nato našlo zhruba štyritisíc nakazených vojakov ruskej cárskej armády, ktorí prišli potlačiť maďarskú revolúciu. Väčšinu z týchto hrobových miest zničili pri výstavbe priľahlého amfiteátra v rokoch 1954 – 1966, no za niektorými kaplnkami ešte možno natrafiť na zachované náhrobky.
Postupom času sa na kalvárii uskutočnilo aj niekoľko stavebných úprav. V rokoch 1860 až 1870 bola prestavaná kostolná veža z drevenej na murovanú a pribudli ďalšie kaplnky – dovedna ich teda postavili šestnásť. V štrnástich ide o výjavy zastavení známych z Biblie a dve mariánske kaplnky, ktoré nepripomínajú Kristovu cestu na Golgotu, ale boli vybudované na počesť Panny Márie. Kaplnky zároveň slúžili ako pohrebné krypty pre bohaté košické rodiny.
K ďalším významným stavebným úpravám kalvárie došlo v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď bol postupne obnovený jej areál vrátane kaplniek a Kostola Sedembolestnej Panny Márie.
■ DVOJPODLAŽNÝ CHRÁM
Architektonickou zvláštnosťou chrámu je, že bol postavený ako dvojpodlažná stavba s takzvaným dolným a horným kostolom, pričom jednotlivé časti kostola používali rôzne národnostné skupiny. Napríklad v tzv. hornom kostole najprv kázali pre občanov nemeckej národnosti a až od 20. storočia pre košických Maďarov. V priestoroch kalvárie môžeme nájsť pieskovcovú sochu svätého Jána Nepomuckého z roka 1860, súsošie s výjavom stretnutia Krista so samaritánkou od sochára Ignáca Čeha z roka 1835 a plastiku svätého Petra, situovanú medzi tretím a štvrtým zastavením pri prameni Petrova studňa, ktorému veriaci kedysi pripisovali liečivé účinky.
Text a foto: Pavol IČO