Okrem propagandistického slovníka sa musíme spoliehať aj na zdravý rozum. Na prelome rokov nevieme ani približne povedať, čo nás očakáva, a máme dosť roboty vytvoriť si spoločný názor na to, čím sme prešli. Nielen v tomto roku. V decembri uplynulo tridsať rokov odvtedy, čo sa rozpadla s rachotom sovietska veľmoc a namiesto novej éry mieru tu teraz máme rinčanie zbraní. Ako sa orientovať v tej záľahe vojnovej propagandy, strašenia, že už-už môže byť vojnový konflikt? Tentoraz nie kdesi na Blízkom východe alebo v Afganistane, ale rovno pri našich hraniciach. Okrem slovníka vojnovej propagandy, ktorú počúvame denne, sme odkázaní pomôcť si vlastným rozumom.
Značná časť toho, čo dnes môžeme sledovať, je vlastne úsilie o nové usporiadanie vzťahov medzi štátmi so slovanským obyvateľstvom. Nielen Ruskom a Ukrajinou či Bieloruskom, ale v širšom geopolitickom i dejinnom rámci aj s Poľskom. Je to aj dôsledok toho, ako došlo v decembri 1991 nielen k zániku, ale priam všetko zasahujúceho rozpadu jadrovej veľmoci ‒ Sovietskeho zväzu. Nomenklatúrne komunistické kádre troch republík ‒ dnes sa prízvukuje že so slovanským obyvateľstvom, Bieloruska, Ruska a Ukrajiny, teda vtedy približne s dvesto miliónmi obyvateľov Slovanov ‒ podpísali dohodu, ktorá bola nádejou, lebo ZSSR bol už v smrteľnej agónii.
■ SLOVENSKÝ PRÍNOS
Nám Slovákom to treba pripomínať, aby sme nepretržite zdôrazňovali, aký rozdiel je medzi rozpadom ZSSR či Juhoslávie a ústavným zánikom federácie našich dvoch slovanských národov, ktoré dnes majú vynikajúce vzťahy. Je to náš veľký príspevok do európskej politickej kultúry. Keby nebol potláčaný a nerešpektovaný, mohol byť nápomocný pri riešení v konfliktných zónach.
Treba si pripomínať, aké sme mali dejinné šťastie, že sme sa neocitli v mlyne chaosu. Ale dnes akoby sme stáli na jeho okraji. Ako keby sme nevyužili možnosť prispieť k budovaniu mierových vzťahov v Európe a začleneniu Ruska do európskej bezpečnostnej architektúry. Ako keby sme nerátali s tým, že Rusi, ktorí sami zhodili jarmo bývalého režimu bez cudzej pomoci, budú schopní za dve-tri desaťročia tak sa v mnohom spamätať z rozpadu. Západ v mnohom, a aj my s ním, zrejme prepásol mierovú možnosť. Tak ako vojnami v Iraku či dvadsaťročnou vojnou v Afganistane. Tak aj dlhodobým vytváraním hlbokého odcudzenia vo všetkých vzťahoch s Ruskou federáciou.
■ VZÁJOMNÁ BEZPEČNOSŤ
Rusi sa dnes hlasno dovolávajú vo vyhláseniach ministerstva zahraničných vecí (naposledy 10. decembra tohto roku) platnosti medzinárodných dokumentov. Helsinského záverečného dokumentu z roka 1975, Parížskej charty pre novú Európu z roka 1990 alebo Charty európskej bezpečnosti z roka 1999. Tie všetky podpísali vrcholní predstavitelia európskych štátov. A tie obsahujú axiómu, že nemožno bezpečnosť budovať na úkor druhej strany, teda že porušenie bezpečnosti na jednej strane znamená pre druhú stranu hrozbu. Rusko poukazuje najmä na masívne rozšírenie Severoatlantickej aliancie NATO.
Pozrime sa, ako to dnes je v politike, diplomacii či médiách. Kto je za pozíciu sily, kto za rozhovory, dialóg či dokonca za kompromis?
Lakmusovým papierikom môžu byť vyjadrenia dlhoročných znalcov ruskej politiky v Nemecku. V dôležitom ekonomickom denníku Handelsblat (5. decembra) sa nechal počuť Wolfgang Ischinger, medzinárodná autorita, bol veľvyslancom v USA, viedol strategické plánovanie ministerstva zahraničných vecí a trinásť rokov viedol prestížnu medzinárodnú bezpečnostnú konferenciu v Mníchove. Je jednoznačným stúpencom, aby Západ postupoval z pozície sily. Ale teraz neverí na vpád, vojenský zásah Ruska na Ukrajine. Ukrajine by sa malo radiť a v dlhodobej perspektíve sledovať príklad Fínska rozvíjať vzťahy s EÚ a NATO bez priameho členstva. Rozvíjať dialóg na jednej strane medzi Ukrajinou, EÚ a NATO a na druhej dvojstrannú spoluprácu s Ruskom. Západ by mal spolupracovať s Ruskom na vzájomne zdieľanom znížení nebezpečenstva konfliktu, krízy.
■ BUDE KONFERENCIA?
V nemeckom verejnoprávnom rozhlase Deutschlandfunk (11. decembra) bývalý vládny koordinátor pre vzťahy s Ruskom Gernod Erler povedal viac. Treba opäť vstúpiť do dialógu s Moskvou. Podľa neho takmer tri desiatky (27) vysokopostavených diplomatov a dôstojníkov navrhlo usporiadať na vysokej úrovni konferenciu v tradíciách konferencií o európskej bezpečnosti s cieľom revitalizovať, obnoviť európsku bezpečnostnú architektúru s účasťou Ruska. Konferencia by mala trvať dva roky a za ten čas by všetky strany zriekli akejkoľvek vojenskej eskalácie.
Dušan D. KERNÝ ‒ Ilustrácie: Andrej MIŠANEK