POZNÁMKA
Udalosti vo Francúzsku na začiatku roka 2015 – dva krvavé útoky na redakciu zábavného časopisu Charlie Hebdo a na obchod s kóšer potravinami pre obyvateľov židovského náboženstva ‒ právom rozhorčili svet a vyvolali vlnu masových protestov. Pochod, aký šiel v druhú nedeľu po Novom roku krížom cez Paríž, nemá mohutnosťou, dĺžkou a počtom svetových štátnikov páru. Brutálny islamizmus, bezohľadné násilné šírenie moslimskej viery v afrických štátoch, džihád bez zľutovania, pravidiel a ohľadu na život žien a detí, nekonečná občianska vojna v Sýrii, nivočiaca samých seba, a k tomu masové vraždenie Boko Haram v subsaharskej Afrike a totálna bezohľadnosť bojovníkov za „islamský štát“ – to človeka desí. A nijaká cesta z pekla sa nerysuje.
Spôsoby teroristov a celých armád džihádu sú také otrasné, že ich nemôže ospravedlniť nijaké správanie sa západného sveta, ani americké dirigovanie tzv. arabskej jari, ani ruské miešanie sa niekde v moslimskom Zakaukazsku. Napriek tomu rozumný človek musí hľadať príčinu aj v totálne nerozumnom vražednom šialenstve, tak ako sa psychiater usiluje odhaliť príčiny chorobného správania sa svojho pacienta, lebo bez toho nič nezmôže.
Švédsky orientalista Ingmar Karlsson sa zamýšľal nad príčinou už na samom začiatku súčasného hororu: „Terorizmus je chorobná zbraň biedy a národného útlaku. Ak chceme žiť v bezpečí, nestačí vysekať kvety zla, ale zaoberať sa pôdou, z ktorej terorizmus vyrastá. Ak budeme na terorizmus útočiť hrubou silou, zasejeme dračie zuby!“ K tomu sa prikláňa aj dlhoročná riaditeľka britskej výzvednej služby MI5 Stella Remingtonová vo svojej autobiografii Verejné tajomstvá: „Vojnu proti terorizmu nemožno vyhrať, kým nebudú odstránené jeho príčiny, teda kým sa svet nezbaví krívd.“
Karikaturisti majú pravdaže právo – ako v demokracii každý umelec – na slobodu prejavu. O tom niet pochýb. Lenže každá sloboda, aj sloboda názoru, aj sloboda prejavu, sa končí tam, kde sa dotýka slobody toho druhého. Na to sa často zabúda. V Nemecku žijú asi tri milióny moslimov, ktorí sa k svojmu vierovyznaniu verejne hlásia – väčšina je z radov tureckých prisťahovalcov, ktorí sem prichádzali už pred polstoročím za prácou. To Nemci musia rešpektovať. Vo Francúzsku je moslimov ešte viac, najmenej päť miliónov, zostalo tu žiť veľa Alžírčanov, Tunisanov a Maročanov – obyvateľov krajín – ktoré boli kedysi francúzskymi kolóniami, a rokmi sa prisťahovali ďalší aj z iných končín, kde islam dominoval. Celé marseillské prímorské štvrte sú už arabské. Je teda celkom prirodzené, že necitlivé, často až vulgárne karikatúry Mohameda v časopise Charlie Hebdo ich urážali. Neboli sami. Aj kresťanov tento časopis, čo si razom zdvihol náklad stodvadsaťnásobne, zo šesťdesiattisíc na vyše sedem miliónov, hlboko urážal, pripomeňme karikatúrne výjavy z intímneho života Márie a Jozefa, plné odporného sexu, alebo stvárňovanie Stvoriteľa a Ježiša Krista ako homosexuálov pri súloži... Otrasné!
Je to azda prejav slobody?
Sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého.
Ján ČOMAJ