Ako predísť volebným trapasom
Slovensko sa 24. mája tohto roku zapísalo do celoeurópskych štatistík najnižšou účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu – 13,5 percenta je všeobecne považované za fiasko. Iba niektorí to vidia neutrálne, ďalší zase tvrdia, že percentá sú iba svedectvom problémov, ktoré treba riešiť ináč ako iba prvoplánovým naháňaním voličov k urnám. No pre tých, ktorí takéto nízke číslo vidia ako tragédiu, tu máme niekoľko návrhov, ako to riešiť.
Keď sa zamyslíte nad tým, že pomerne veľké percento voličov tvoria najbližší príbuzní kandidátov, vrátane mileniek, potom ich susedia a dosť často sa dajú obmäkčiť aj kolegovia z práce, hneď je jasné, že zvyšovanie počtu voličov sa dá pomerne ľahko dosiahnuť zvyšovaním počtu strán a poslancov. Takže keď tu máme Právo a spravodlivosť a Národ a spravodlivosť, prečo tu nie je aj Sloboda a spravodlivosť, Demokracia a spravodlivosť, Ľud a spravodlivosť, prípadne aj Európa a spravodlivosť? A komu nebudú stačiť úzke európske obzory, môže si založiť aj Svet a spravodlivosť.
Pomerne pozitívne sa k tejto téme postavil Ján Slota, ktorý dlho mohol zariaďovať znižovanie počtu hlasov pre SNS priamo z jej čela. Keď ho odtiaľ vyhodili, chvíľu bol v pomykove, no rýchlo pochopil, že to isté dosiahne aj rozmnožovaním SNS. Ale – pýtame sa – kde je ten povestný slotovský rozmach? Jediná Kresťanská SNS sa nám zdá dosť málo. Tu vidíme široký priestor pre ďalšie nové strany, ktoré by trochu preduchovnili našu politickú scénu, napríklad taká Katolícka SNS, Evanjelická SNS, Gréckokatolícka SNS, Pravoslávna SNS a od veci by určite nebola ani SNS cirkvi Československej husitskej.
Veľký priestor na rast vidím aj pre používanie názvu „ľudová strana“. Aj tu boli vlastenci trochu sklamaní výsledkom eurovolieb. No ruku na srdce: To Slovensko sa už tak vzdialilo odkazu Andreja Hlinku, že s názvom „ľudová strana“ kandidovali iba tri strany? Nie je to málo? Veď keby ešte nejaké zo tri-štyri pribudli, to už by vlastenecký tábor konečne mal poriadny výber a volilo by sa jedna radosť. A ohurujúci volebný triumf by určite na seba nenechal dlho čakať. Jedine v používaní slova demokracia môžeme byť ako-tak spokojní, keď vo svojom názve ho má deväť kandidujúcich strán. No skromne si myslíme, že potencia tohto zázračného slovíčka je oveľa väčšia a použiť by ho pokojne mohli ďalšie a ďalšie, nebojme sa povedať že až desiatky strán. Veď u nás je demokratické všetko, dokonca aj pohlavné choroby.
No ten hlavný cieľ, ktorý by sme si mali stanoviť pre účasť na voľbách, by bol dobehnúť a predbehnúť komunistov, ktorí mali percento účasti tesne pod sto percent; ba keď súdruhovia poriadne zapli, tak aj povyše sto percent. To by už však chcelo poriadne rozšíriť počet strán. Myslíme si, že najschodnejšia cesta by bola iniciovať vznik nových strán na každej dedine a v každom meste. Na menších dedinách by možno stačila jedna strana na obec, väčšie dediny by už asi potrebovali aj dve-tri, pretože nie vždy sa tí z horného konca ráčia s tými z dolného konca. No a v meste, kde je vysoká anonymita, by sa počet strán pomerne prirodzene riadil podľa schodísk v panelákoch, keďže tam sa väčšinou poznajú ľudia iba z jedného vchodu. Nejaké straty by tu síce boli, pretože dosť často sa stáva, že sa poznajú iba nájomníci z jedného pochodia, ale hádam by sme nemali byť až takí malicherní detailisti. Veď už aj volebná účasť okolo deväťdesiat percent by celej Európe vyrazila dych. Takže – hor sa do zakladania nových strán!
Lán LITECKÝ ŠVEDA – Foto: (mrs)