Zakladateľské dielo sv. Cyrila a sv. Metoda má plody v celom slovanskom svete
Nosný prameň duchovného života Slovanov
Samuel VRBOVSKÝ – Foto: SNN
Takmer celosvetové zastúpenie cyrilo-metodských stôp v slovenskom svete činí nosný zdroj slovenskej svetovej duchovnej ekumény rovnako smerom k Slovanom, Európe i svetu. Tento zdroj patrí k základným cnostiam slovenského sveta a máme byť začo slovenskému zahraničiu vďační. Je nemálo príkladov v slovenskom svete, kde sa úcta a vážnosť misie Konštantína-Cyrila a Metoda k starým Slovákom vníma ako jedno z hlavných spájadiel Slovákov v minulosti i súčasnosti. Tak to pociťujú aj Slováci žijúci v zahraničí, tak konajú nielen na národnej, kultúrnej, vedeckej báze, ale najmä na duchovnej a kresťanskej.
Je ešte viac príkladov na to, že táto misia spája všetky kresťanské denominácie Slovákov vo svete, ako aj ich vrelý vzťah k Slovanom a ku kultúrnej Európe.
DUCHOVNÝ ODKAZ
Boli, sú a verme aj budú najmä Slováci a Slovania – kresťania, ktorí ako prví, a už nie ostatní predstavili a predstavujú význam ich duchovného diela národom, uprostred ktorých sa ocitli či v Európe, Amerikách alebo v zámorí. Táto autentická a uctievaná ekuména vykazuje viac dobrých slovenských a slovensko-slovanských vlastností, ktoré pociťujú zahraniční Slováci, ktorých dejiny a súčasnosť umiestnili medzi slovanskými národmi, ako sú Bulhari, Srbi, Chorváti, Česi, Ukrajinci, nehovoriac už aj o slovenských cyrilo-metodských iniciatívach v krajinách a medzi národmi s inou rečou a kultúrnou tradíciou – v Maďarsku, Rumunsku, Nemecku, vo Francúzsko, v Švajčiarsku, Južnej a Severnej Amerike, Kanade, Austrálii. Teda tam, kde siahame kultúrne, eticky i duchovne a kde sú naše spoločné úspechy závideniahodné.
Cyrilo-metodská tradícia a jej súčasnosť stavajú na nohy celé duchovné enklávy Slovákov. Slovenskí kňazi, cirkvi, cirkevné autority, etnografi, historici, vedci, umelci tejto misii na oboch stranách najrozšírenejších denominácií – katolíckej a evanjelickej, resp. protestantskej, predstavovali a predstavujú piliere a ich nástupcov, preto plnia zodpovednú úlohu pred národom, ktorý akiste pozorne sleduje a potrebuje ich životodarné žriedla a odkazy pre svoj domáci i zahraničný duchovný život.
Slováci v zahraničí s potešením prijali duchovné i štátne rozhodnutie našej materinskej i otcovskej vlasti – Slovenska, že 1 150. výročie príchodu našich slovanských vierozvestcov sa prijalo ako celoročná spomienka doma i vo svete. Zadosťučinilo sa tak nielen misii, ich žiakom – kňazom katechétom, kazateľom, ale i duchovným, národným dejinám, vede, umeniu a prehlbovaniu národnej identity, oživenej v zložitých uhorských a rakúsko-uhorských pomeroch zhruba od 17. storočia.
Táto myšlienka nevyhasla ani z duchovného života, kazateľskej a duchovnej služby v čase, keď sa celé rodiny na čele so svojimi kňazmi a učiteľmi sťahovali aj na Dolnú zem, kde sa ako prvé nebudovali veľké obydlia, urbanistické celky, ale chrámy, školy, duchovné zázemia, ktoré spájali národ a ubezpečovali celé generácie, že napriek nepriaznivému exulantskému osudu duchovný, najmä tradičný cyrilo-metodský esprit ich prenesie cez ťažkosti aj v nových priestoroch ich existencie.
SYMBOLIKA DVOJKRÍŽA
Z ekumenického, kresťanského hľadiska sa k cyrilo-metodskej misii najmä cyrilo-metodskými patrocíniami hlásila a hlási najrozšírenejšia katolícka denominácia v Európe, Amerike, v Austrálii. Dnes možno mapovať desiatky chrámov, duchovných, rehoľných stredísk, ktoré sa zasvätili tejto myšlienke, ba ich zásluhou sa stalo, že cyrilo-metodský dvojkríž sa stal typickou symbolikou Slovákov, nateraz sa nachádzajúci aj v štátnom znaku Slovenska, predtým a trvalo v symboloch Matice slovenskej.
Ak sa k tejto myšlienke už niekoľko storočí hlásia aj protestantské slovenské denominácie, ktorých cirkevný a duchovný poriadok vykazuje isté znaky odlišnosti od bratov katolíkov, treba aj na tomto mieste podčiarknuť, že cyrilo-metodské puto, obohatené o ďalšie duchovné ohniská, patrí k našim najcennejším úkazom a dôkazom o spoločnom kresťanskom i národnom povedomí. A to vyše tristo rokov hlásali a hlásajú nielen duchovní, ale i významné slovenské domáce i svetové osobnosti, uznáva národ a pospolitý ľud – duchovný slovenský svet.
Slovenské zámorské vysťahovalectvo, najmä do oboch Amerík a Austrálie – si o cyrilo-metodský fenomén oprelo aj svoju duchovnú podstatu a perspektívu. Vystlalo si svoje domácnosti ich motívmi, okamžite po usadení si ich vložilo do svojich duchovných rituálov a cností. Neobišlo jeho posolstvo a v národnom i spolkovom živote mu venovalo rešpekt. Môžeme to zistiť nielen na duchovných, ale aj matičných snahách v oboch Amerikách na prelome 19. a 20. storočia, no i v povojnových rokoch. Vieme to mapovať v slovanskom svete najmä po roku 1945, keď sa cyrilo-metodská myšlienka v zložitých totalitných enklávach príliš nenosila (Česko-Slovensko, Juhoslávia, Maďarsko, Rumunsko, Poľsko, Ukrajina, a i.), museli ju oživovať slobodné a demokratické systémy regiónov a krajín, kde sa ocitli, žili a pôsobili Slováci.
Na tomto mieste je podstatná aj myšlienka slovensko-slovanských duchovných väzieb hlavne v súvislosti so začiatočnými národnými a duchovnými dejinami Slovákov a Slovanov. História dokladá predovšetkým pôsobenie vyhnaných žiakov Konštantína-Cyrila a Metoda mimo starého územia Slovenska, no ešte plastickejšie vyznieva význam starých slovanských osobností Bulharov, Srbov, Rusov, Ukrajincov, Chorvátov, Čechov, Slovincov, Macedóncov a pod.
Časom sa nielen na vedeckej, ale i na duchovnej báze upevňovali vzájomné vzťahy a kontakty Slovákov a Slovanov, čo pociťujú Slováci žijúci po boku v tradícii ortodoxie a východných obradov v jednotlivých krajinách sveta.
NAŠE SVETOVÉ PRIORITY
Ak patríme medzi prvé kultúrne a kresťanské národy, ktoré sa už po roku 863 môžu pýšiť prekladom Biblie, liturgických a právnych kníh do národu zrozumiteľného jazyka, ak sa môžeme uprostred Európy a sveta prezentovať takým historickým duchovným úspechom, máme právo postaviť sa v kresťanskom, duchovnom národnom živote Európy a sveta do radu s tými, ktorí najmä na prelome tisícročia formulovali duchovný, národný svet starej Európy. Nečudo, že status spolupatrónov Európy vďaka ich misionárskemu úspechu zdobí nielen kresťanstvo, kresťanskú ekuménu, ale i naše národné tradície hodné osobitného zreteľa.
Misionárske dielo po ich vzore museli absolvovať aj naši predkovia a
kňazi, ktorí viedli pospolitý ľud do nových zemí pred takmer tristo rokmi. Národnosť a nábožnosť spojili do jednej premisy a vystlali tak súčasnosť i budúcnosť slovenského vysťahovalectva na niekoľko storočí až do dneška. Máme im byť za čo vďační a je namieste, aby sme im aj pri tejto príležitosti a na tomto mieste svoje poďakovanie, úctu a uznanie vyriekli a opakovali teraz i naveky.
Cyrilo-metodský odkaz a duch vlastne po niekoľkých desaťročiach založil aj myšlienky Ekumenickej duchovnej rady (EDR) Svetového združenia Slovákov v zahraničí, a to v roku 1 150. výročia príchodu Konštantína-Cyrila a Metoda na staré slovenské a slovanské územie, kde má svoje miesto účinnej spolupráce aj Matica slovenská, misijné a diakonické strediská Slovákov doma i vo svete. Sme vďační ako veriaci a ctitelia ekumenických hodnôt všetkým kňazom, laikom, ktorí sa k tomu priznávali aj v minulosti najmä na americkej pôde, či už to bolo v činnosti Slovenskej ligy v Amerike, Kanadskej slovenskej ligy, Zahraničnej Matice slovenskej, Svetového kongresu Slovákov, chrámov, kláštorov, mužských i ženských, Slovenskej Jednoty, Živeny, evanjelických diakonií, katolíckych misií, pravoslávnych cerkví a i.
Aj oni ako potomkovia a nasledovníci majú ambície na ich základe a v prípade niektorých spomenutých slovenských spolkov aj po ich boku a za účasti otvoriť novú etapu dnes už celosvetovej duchovnej súdržnosti a súčinnosti. Slovenská duchovná ekuména vysiela do duchovného a civilizovaného slovenského sveta túžbu naďalej zveľaďovať duchovné a kresťanské hodnoty slovenského národa na báze vzájomnej úcty, tolerancie a spolupráce tak, aby si v nej našiel svoje miesto každý, kto to s kresťanstvom a so slovenským národom myslí dobre a poctivo.
Autor je biskup SECAV v Srbsku, predseda EDR SZSZ.