Európa zastavila Slovensku financovanie väčšiny operačných programov
Európska komisia pre pozastavenie preplácania eurofondov k polovici tohto roka zadržiavala Slovensku platby v celkovej sume vyše štyristotrinásť miliónov eur. Samotné čerpanie eurofondov za roky 2007 – 2013 je na úrovni okolo päťdesiatštyri percent. Kto takto hazarduje s prepotrebnými zdrojmi? Úrad vlády a ministerstvo financií v správe o čerpaní eurofondov ku koncu júna tohto roka zverejnili, že komisia prerušila lehoty pre platby až v deviatich z celkového počtu jedenástich operačných programov končiaceho programového obdobia rokov 2007 až 2013.
V dokumente však čitateľ nenájde ani jediné vysvetlenie, prečo sa tak stalo. Materiál mal vládny kabinet prerokovať na prvej schôdzi po dovolenkovom období. V podstate sa tak stalo, ale aj komuniké, aj uznesenie o tomto bode programu je nanajvýš nič nevraviace. Informácia bola však ešte pre letom označená ako zásadná.
■ DEVÄŤ Z JEDENÁTICH
Podľa zverejnených a dostatočne medializovaných informácií pritom Európska komisia pozastavila preplácanie eurofondov na Slovensku ešte na jar tohto roku pre zásadné nedostatky v audite eurofondov na ministerstve financií. Peniaze z pozastavených operačných programov tak zrejme začnú prúdiť najskôr koncom tohto roka. Komisia by mala totiž až na jeseň zhodnotiť, či sú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov dostatočné a rozhodnúť o prípadnom odblokovaní platieb. Ku koncu júna Európska komisia prerušila lehoty pre platby v operačných programoch Zdravotníctvo, Výskum a vývoj, Regionálny operačný program, Vzdelávanie, Doprava, Informatizácia spoločnosti, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Operačný program Bratislavský kraj a Technická pomoc. Čiastočne pozastavila aj program Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
■ MÁLO ÚRADNÍKOV
V tom istom čase ako informácie z Bruselu sa vynorila aj analýza, ktorá odporúča vláde zapojiť do eurofondov ďalších šesťsto ľudí, ale za peniaze Európskej únie. Na prácu okolo čerpania fondov Európskej únie totiž vraj v nasledujúcich dvoch rokoch nebudú stačiť súčasné administratívne kapacity štátnej správy. Mimochodom, túto analýzu si dala vypracovať samotná vláda.
Do roku 2016 by bolo vraj dobré zvýšiť počet zamestnancov pri eurofondoch o vyše šesťsto.
Dodatočné zdroje však musia jednotlivé orgány nájsť v nových operačných programoch. Za čo ich však financovať?
■ ZMRAZENÉ MILIÓNY
V končiacom sa sedemročnom období vyčlenila Únia pre Slovensko celkovo vyše jedenásť miliárd eur prostredníctvom jedenástich operačných programov. Dokument vyčísľuje, že celkovo sa na procese podieľalo 1 827 pracovníkov. V novom programovom období má pritom Slovensko k dispozícii približne pätnásť miliárd eur v rámci siedmich hlavných a niekoľkých ďalších operačných programov.
Treba pripomenúť, že kancelária podpredsedu vlády upozorňuje, že uvedené počty nových potrebných zamestnancov sú len odhadom potreby vyplývajúcej z analýzy a rozhodnutie je na konkrétnych ministerstvách a úradoch. Tie môžu využiť aj svojich súčasných zamestnancov, ktorí sa doteraz venovali iným činnostiam.
„Akékoľvek navýšenie alebo vytvorenie nových štátnozamestnaneckých miest musí subjekt prerokovať s ministerstvom financií, pričom nesmie dôjsť k navýšeniu požiadaviek na štátny rozpočet a všetky nové miesta musia byť financované v rámci prostriedkov Európskej únie,“ zdôraznila kancelária s tým, že po roku 2016 sa požiadavky na zamestnancov opätovne prehodnotia.
■ ĎALŠÍ PROBLÉM
Neoprávnené čerpanie eurofondov a s tým súvisiaca nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní trápi predstaviteľov kontrolných treťosektorových organizácií. Neustále pripomínajú, že pre závažné nedostatky pozastavila Európska komisia Slovensku čerpanie z eurofondov. Dôvodom má byť ich neoprávnené čerpanie. Európska komisia by podľa nedávneho vyjadrenia premiéra Roberta Fica mala predstaviť členským štátom Európskej únie nové pravidlá pružnosti čerpania eurofondov.
Povedal to pri príležitosti medzinárodnej konferencie v Berlíne, ktorá sa zaoberala zamestnanosťou mladých ľudí v Európe. Pri podpore zamestnávania mladých ľudí by mala byť podľa Roberta Fica väčšia miera pružnosti.
„Čakám, že nám presne povedia, čo to znamená. Kam môžeme zájsť, ako ďaleko môžeme popresúvať peniaze medzi fondmi a aké sumy peňazí sú k dispozícii,“ povedal. EK sa podľa neho pokúsi takéto pravidlá vypracovať. Lenže medzitým komisia „odpovedala“ inak. Zmrazenie takého objemu financií pritom nie je nijaká marginálna záležitosť.
Ivan BROŽÍK – Karikatúra: Andrej MIŠANEK