Civilizačný rámec Západu sa povážlivo otriasa novým obrazoborectvom. Vo Varšave sa 15. až 16. októbra uskutočnila zaujímavá konferencia, ktorej posolstvo by mohlo zaujímať aj našich čitateľov. Konferencia Má Poľsko šancu? sa vzhľadom na pandémiu uskutočnila bez zvyčajnej poslucháčskej kulisy, ale jej prenos bolo možné sledovať on-line a záznam následne aj na internete.
Konferencia reagovala na aktuálne spoločenské fenomény, s ktorými je dnes Európa konfrontovaná. Spoločenské zmeny spojené s viac či menej otvoreným zápasom o hodnoty, ktorý sa zvykne označovať za kultúrne vojny, vyvolávajú záujem nielen verejnosti, médií, ale aj intelektuálov a akademikov. Odráža to aj zostava účastníkov – poľskej konzervatívnej intelektuálnej elity. Medzi nimi treba zmieniť historika a ekonóma, profesora Wojciecha Roszkowského, profesora Pápežskej univerzity v Krakowe Ryszarda Oka, profesora Lodžskej univerzity Mareka Rosiaka či prostredníctvom on-line prítomného profesora Mareka Chodakiewicza pôsobiaceho v Inštitúte svetovej politiky vo Washingtone. Dopĺňali ich významní predstavitelia poľských konzervatívnych médií a mnohí ďalší rovnako orientovaní. Aj keď samotná konferencia mala jasné zameranie, nebolo zloženie jej účastníkov jednofarebné, keďže „sparing partnerov“ v debatách tvorili predstavitelia liberálneho svetonázoru čím došlo k viacerým zaujímavým výmenám názorov. Spomeňme aspoň profesora Wojciecha Sadurského, ktorý sa do diskusie pripojil on-line formou až z ďalekého Sydney, či Dr. Sławomira Drelicha z Torune. Konferenciu mediálne pokrylo pätnásť najvýznamnejších konzervatívnych médií.
■ KRÍZA ZÁPADU
Konferenciu otvoril minister Zbigniew Źiobro, ktorý načrtol okruhy tém diskusie. Konštatoval, že sme svedkami procesu „zrýchľovania“ dejín, pričom časy, v ktorých žijeme, sú síce menej nebezpečné ako 20. storočie plné prudkých spoločenských zmien, ale aj dnes sme konfrontovaní s ohrozením našej identity a hodnôt (môžeme hovoriť o strednej Európe ako celku). Ako najväčšie hrozby v tomto kontexte uviedol ľavicové, postmarxistické hnutia, ktoré pomocou ideológie gender a LGBTI chcú nanovo definovať človeka. Poukázal pritom na skutočnosť, že ich vplyv je čoraz citeľnejší v rámci právnych mechanizmov EÚ spojených s paletou donucovacích nástrojov, ktoré tlačia členské krajiny k aplikácii právnych regulácií priečiacich sa tradičným európskym hodnotám.
Prvý z panelistov profesor Roszkowski referoval o kríze západnej civilizácie, ktorú dokladal vo viacerých rovinách, a kvantitatívno-kvalitatívnych ukazovateľoch. Západná civilizácia sa podľa neho oproti ére svojho najväčšieho rozmachu „scvrkáva“. Najväčší problém však vidí v duchovnej oblasti. Ľudia na Západe majú podľa neho problém s definíciou svojej identity či vôbec definovaním toho, čo predstavuje ich hodnotový civilizačný rámec, čo podľa neho dokazuje aj posledná vlna sochoborectva v USA a Európe. Civilizačný hodnotový rámec, postavený na gréckej filozofii, rímskom práve a kresťanskej morálke, je dnes podľa neho vážne ohrozený. Ako uviedol, dnešný Západ rezignoval na postulát rozumu vychádzajúci z gréckej filozofie, namiesto neho sa dnešné spoločenstvo riadi najmä emóciou. Základné hodnotové pojmy vychádzajúce z kresťanstva – pravda, dobro a krása – sú relativizované. Jedným z dôsledkov je aj zánik rozdielu medzi vysokou kultúrou a kultúrou nízkou. Sebastredne zameraní jedinci dnešnej, najmä mladej generácie strácajú zmysel života a ich hlavným mottom sa stáva zabíjanie času a zábava.
Roszkowski začiatky súčasnej krízy identity Západu kladie do obdobia francúzskej revolúcie, pričom opisuje genézu tohto procesu až po šesťdesiate roky 20. storočia, ktorých úrodu v mnohom žneme práve dnes. Cestu z krízy vidí v médiách. Spoločenstvo prezentované štátom ich nemôže nechať bez pozornosti, podobne ako spravodlivosť, lebo inak, ako povedal Roszkowski, spoločenstvo prehrá.
Popri Roszkowskom zaujal svojím vystúpením aj prof. Chodakiewicz, ktorý na podklade aktuálnej situácie v USA, ktorú charakterizoval ako predvečer pouličnej revolúcie, porovnal protiklady civilizácie života formulovanej sv. Jánom Pavlom II. a civilizácie smrti, ktorú podľa neho presadzujú dnešné progresívne ideológie. Zdôraznil pritom rolu mäkkého totalitarizmu liberálnej demokracie. No najviac pozornosti vzbudil najmä duel profesora Oka s profesorom Sadurskim.
■ NA SPRÁVNEJ STRANE
Profesor Oko vyvrátil tvrdenia oponentov, že gender ideológia neexistuje. Poukázal pritom na rozdiel medzi ideológiou a vedou. Rozdiel je v poctivosti prístupu. Kým vedec hľadá pravdu, ideológ za každú cenu dokazuje svoje vopred stanovené ciele. To je problém súčasných gender studies, ktoré prof. Oko preto radí k ideológiám. Reagoval aj na Sadurského výhrady voči samotnému pojmu kultúrna vojna, ktorý Sadurski považuje za nekorektný. Kultúrna vojna tu podľa Oka bez ohľadu na slovíčkarenie je ako fakt. Podľa Oka v nej konzervatívci bránia tradičné hodnoty proti radikálnym prívržencom novodobých ideológií, pričom užil aj historickú paralelu z druhej svetovej vojny. Poliaci sa vtedy bránili ataku dvoch šialených totalitných ideológií – nacizmu a komunizmu. Tento zdanlivo márny boj však nakoniec Poliaci vyhrali. Zvíťazili lebo mali vieru, ktorá ich chránila pred šialenstvom ideológií. Závideniahodná úroveň poľskej spoločenskej diskusie pôsobí imponujúco. Poliaci sú dnes aktívni, čo potvrdzuje aj nedávne odhalenie tabule významnému slovenskému poetovi Andrejovi Žarnovovi – Šubíkovi, v Trnave. Človeka zamrzí, že ani pri takejto pietnej príležitosti si poniektorí jedinci z našich radov neodpustia prejaviť svoju neúctu k vlastnej histórii „bieloschnúcim“ gestom, takým príznačným pre našu „holubičiu“ povahu.
Martin JARINKOVIČ – Foto: internet