Ako vidia ukrajinskú vojnu mienkotvorné médiá v neutrálnych štátoch. Vinu na najhoršej vojne v Európe v posledných desaťročiach má jednoznačne Moskva. Ale Západ mal konať oveľa rozhodnejšie, mal vojne zabrániť... „Bez toho, aby sme to všetko kriticky rozobrali, kriticky sa obzreli naspäť, môžeme opätovne podobnú chybu urobiť znovu,“ konštatuje konzervatívny švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung s tradíciou (založený 1780). Cez celú prvú stranu denník hlása v titulku, že „Západ neprežíva nijakú hviezdnu hodinu“. Odpovedal síce na ruský útok tvrdými sankciami a nevídane rozsiahlou vojenskou pomocou ‒ až to niektorého šéfa vlády zvádza tváriť sa, ako keby mal vojsť do dejín ako štátnik...
■ KOLOSÁLNE ZLYHANIE
„Ale niet nijakého dôvodu na spokojnosť – nastala katastrofa a s jej následkami budeme musieť žiť roky.“ Hlavnú vinu za terajšiu situáciu nesie prezident Putin. Prepadnúť susedný štát, to sa nedá ničím zdôvodniť. No bolo by „chybou zbaviť vedúcich predstaviteľov akejkoľvek spoluzodpovednosti, lebo tejto vojne sa nielen mohlo, ale aj malo zabrániť“. To, že sa tak nestalo, je kolosálne zlyhanie západných vedúcich predstaviteľov.
Nemožno len zjednodušene tvrdiť, že čelíme nepredvídateľnému fanatizmu Putina, ten síce mohol zle odhadnúť situáciu, ale nie je to nijaký šialenec bez racionálneho zvažovania následkov za a proti. Pred inváziou nebol konfrontovaný s dostatočne veľkou a tvrdou rozhodnosťou, vystavený tomu, aby mu bol veľmi jasný rozsah tvrdých sankcií ‒ to je neodpustiteľná chyba Západu.
■ LEN PRÁZDNE FRÁZY
Varovania vedúcich predstaviteľov Západu na adresu Ruska z Európy či Ameriky boli plné prázdnych fráz. Nemecký kancelár oznámil zastavenie projektu Nord Stream 2 až po invázii. Francúzsky prezident svoju ústretovú ruskú politiku nespojil s potrebnou tvrdosťou. V sólovom postupe v roku 2019 chcel prepojiť Rusko v novej, na vzájomnej dôvere postavenej európskej bezpečnostnej architektúre. Bol to projekt neskrývane opozičný voči Amerike, zadrhol sa hneď v začiatkoch. V postupe proti Putinovi ukazuje však ohromujúcu naivitu...
Macron ešte v januári 2022, teda v čase, keď už bolo nevyhnutné zjednotiť európske rady, agitoval za európsku emancipáciu od Ameriky a za rokovanie o novom bezpečnostnom usporiadaní s Ruskom. Napriek tomu, že všetky pokusy o dialóg nepriniesli nijaké ovocie, pokúšal sa znovu podať ruku Putinovi, kým nespoznal, že Moskva v takom správaní vidí len jedno – slabosť.
Na Kremeľ možno vplývať jedine politikou tvrdosti a rozhodnou podporou Ukrajiny. No na zozname štátov, ktoré ešte pred inváziou poskytli toľko zbraní Ukrajine, koľko sa len dalo, by sme podaromnici hľadali Francúzsko. Po začiatku invázie, keď Francúzsko predsa len začalo poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc, bola menšia ako od maličkého Estónska.
■ OBROVSKÉ STRATY
Vytrvalé a systematické posilňovanie ukrajinskej obranyschopnosti celým Západom nielen teraz, ale po celé predchádzajúce roky ‒ to malo zastrašiť Rusko. Aspoň USA a niektoré iné štáty krátko pred začiatkom vojny dodali Ukrajine tisíce protitankových a protileteckých rakiet. Ale Západ mohol urobiť oveľa viac a boli by to dobre investované peniaze. Veď náklady spôsobené touto vojnou sú obrovské. Len pokles celosvetového hospodárskeho rastu v tomto roku podľa OSN bude predstavovať stratu osemsto miliárd dolárov. Znovuobnovenie Ukrajiny takisto pohltí stovky miliárd dolárov. No a k tomu treba prirátať obrovské sumy na zvýšené vojenské rozpočty štátov. Je zrejmé, že len za zlomok z týchto súm sme mohli Ukrajine v čase pred vojnou rozhodujúcim spôsobom pomôcť, a tým zároveň urobiť oveľa viac pre našu vlastnú bezpečnosť, tvrdí sa v stanovisku periodika NZZ.
Isteže, po bitke je každý generálom. Výhovorky, že nikto neočakával Putinov útok, nezvyšujú dôveryhodnosť vlád. Západ sa môže cítiť zjednotený vo svojom rozhorčení nad ruským barbarstvom, ale neprežíva nijakú hviezdnu hodinu. Veď v najbližších mesiacoch sa zrejme na terajšom stave nič nezmení. Opäť sa opakujú také isté debaty o embargách a dodávkach zbraní Ukrajine, ako sa viedli pred začiatkom vojny. Nemecko zostáva brzdou Európy, a ak by nebolo USA, nemal by kto pomoc koordinovať a poháňať vývoj udalostí dopredu, píše švajčiarske periodikum.
V poslednom júlovom víkendovom vydaní rakúskych novín Wiener Zeitung nachádzame na dvoch novinových stranách veľkého formátu nielen ojedinele veľkú, ale aj prenikavú štúdiu pod názvom Putinovi tichí priatelia. Rakúske noviny sa podrobne a v historických súvislostiach kriticky vyjadrujú nielen o rakúskych, ale aj nemeckých pomeroch. Analýza novín tvrdí, že „ruský prezident Putin nachádza v Nemecku a Rakúsku prekvapivo veľa pochopenia, po piatich mesiacov vojny stojí síce Európska únia jednotne za Kyjevom, no ak by sa niekto domnieval, že jednota vlád zodpovedá aj názorom verejnosti, ten sa hlboko mýli. Najmä v Nemecku a Rakúsku narastá nepokoj a hnev nesmeruje proti Kremľu, ale buď proti vlastnej, alebo proti ukrajinskej vláde, alebo priamo proti americkému prezidentovi. Ľudia s týmito názormi nevidia vinníka v Putinovi, ale za vojnu vinia buď ukrajinského prezidenta, alebo amerického prezidenta Bidena, ktorý údajne ťahá za nitky svojej ukrajinskej bábky. Tento antiamerický reflex, ktorý je zreteľne rozšírený v Nemecku a v Rakúsku je pozoruhodný, veď po roku 1945 dali USA Európe životný štýl niekoľkým generáciám a Moskva, Rusko nemohlo a nemalo čo ponúknuť. Napriek obavám z hrozby z Východu čelíme tu aj dlhým dejinám vedomej náklonnosti k Rusku. Táto náklonnosť‒ či už je ľavicová, alebo konzervatívna ‒ je previazaná s odporom, odmietaním liberálneho Západu. Napriek previazanosti so Západom nie sú mosty do Ruska strhnuté. „Konzervatívna revolúcia“ odmieta západnú modernizáciu a živná pôda proti modernizácii je v týchto štátoch tak ako doteraz veľmi hlboká. Nová pravica v Európe hľadá alternatívu k Západu a Rusko zasa buduje svoju tradíciu „tretieho Ríma“ ako konzervatívny protipól voči radikálno-liberálnej „gayrope“. Odmietanie západnej modernosti pôsobí ako tmel medzi Nemcami a Rusmi.
Dušan D. KERNÝ - Foto: internet, ZATL