Nehanebnosť obhajcov historických klamstiev nemá hranice

thumbnail

Nový výpad neostalinistov v súvislosti s Katyňou kompromituje alternatívne médiá. Na slovenských alternatívnych weboch sa prednedávnom zaskvela bombastická správa o tom, že sa v Tveri, teda v jednej z lokalít masových vrážd spáchaných NKVD na poľských dôstojníkoch, udiala udalosť, ktorá údajne zásadným spôsobom zvrátila doterajšie nazeranie na katynský zločin.  Článok nadšene zvestuje, že tverská prokuratúra zistila, že nijaký zločin sa v Tveri nestal, preto nariadila odstránenie dvoch pamätných tabúľ,  ktoré pripomínali túto škvrnu histórie stalinského režimu z budovy niekdajšieho sídla miestnej pobočky NKVD. Z toho akoby „logicky“ vyplýva, že Katyň nemôže mať na svedomí Stalin. Opäť máme do činenia s manipuláciou.

TRÁPNA FINTA

Rozhodnutie tverskej prokuratúry nemá dosah ani nemôže vyvrátiť doterajšie závery vyšetrovania a historického výskumu katynského zločinu. Ide len o rozhodnutie lokálnych úradníkov, ktorí rozhodli o odstránení tabúľ na základe tlaku miestnej komunistickej úderky, ktorá je známa tým, že v Tveri organizuje zjazdy zapieračov zločinov stalinizmu, Katyne zvlášť. Úradnícke rozhodnutie sa odvoláva na skutočnosť, že pri osadení tabúľ sa nedodržal právny predpis. Tabuľa, pripomínajúca ruské obete stalinizmu, bola podľa nich osadená bez povolenia úradov. V skutočnosti, ako sa dozvedáme z denníka Kommersant, ide len o trápnu fintu spočívajúcu v tom, že miestne úrady prečíslovali ulicu a tabuľa s úradným povolením sa ocitla namiesto pôvodného č. 2 na č. 4 bez toho, aby zmenila svoje miesto. Na to však podľa prokuratúry tabuľa nemala povolenie úradov. Pri tabuli pripomínajúcej príslušníkmi NKVD postrieľaných poľských policajtov, internovaných v tábore v Ostaškove, zas prokuratúra údajne nenašla nijaké  dokumenty, ktoré by potvrdzovali túto historickú skutočnosť. Toto tvrdenie je kuriózne vzhľadom na výsledky ruskej vyšetrovacej komisie, ktorých súčasťou je aj výpoveď miestneho náčelníka NKVD D. S. Tokareva svedčiaceho o popravách vyše šiestich tisícov poľských policajtov.

FABULÁCIE A KLAMSTVÁ

Na umocnenie bombastického efektu autor, miestny tverský pismák, dokladá zbierku neprávd. Základom je konšpiračná teória o tom, ako celý štáb špecialistov na pokyn Jeľcina falšoval dôkazné dokumenty o katynskom zločine. Hlavným dôkazom tejto podvratnej činnosti má byť svedectvo už nebohého komunistického poslanca Iľjuchina na webe Komunistickej strany Ruskej federácie, ktorému sa údajne osobne prišiel vyžalovať jeden z „falšovateľov“. O jeho identite sa nič nedozvedáme, nijaký dôkaz, a načo, veď komunisti predsa nikdy neklamali, tobôž o Katyni. Originalita dokumentov bola úradnými expertízami potvrdená vrátane trojstranného ručne písaného dokumentu A. Šeljepina z 3. marca 1959, adresovaného Chruščovovi, v ktorom mu navrhuje zničenie 21 857 osobných spisov Poliakov zastrelených príslušníkmi NKVD. Pravosť dokumentu potvrdil sám Šeljepin vo výpovedi pred ruskými vyšetrovateľmi. O zodpovednosti stalinského režimu za katynský zločin však vypovedajú aj ďalšie dokumenty, ktoré konšpirátori nespomínajú, napríklad tie z Ukrajiny.

NEHORÁZNOSŤ LUHÁROV

Zavádzaním či klamstvom možno označiť tvrdenia, ktoré sa týkajú osudu ostaškovských väzňov. Tí vraj boli len kamsi prevezení a ďalej sa zrejme „vyparili“. Ešte nehoráznejšou je lož o lokalite Mednoje, kde bolo údajne nájdených iba dvestoštyridsaťtri ostatkov obetí, z toho vraj boli Poliaci len šestnásti. V skutočnosti tento údaj pochádza z prvej exhumácie, ktorá vinou úradov trvala len pätnásť dní.  Ako zdôrazňuje historik Aleksander Gurjanov, z uvedeného počtu dvesto štyridsiatich troch poľských obetí  bolo len šestnásť identifikovaných podľa mena a priezviska. Exhumácie pokračovali v roku 1994 a 1995, pričom sa podarilo lokalizovať celkovo dvadsaťtri masových hrobov, pričom nedošlo ku komplexnej exhumácii všetkých obetí. Cieľom bolo procesné zistenie spôsobu usmrtenia a lokalizácia všetkých hrobov. Bohatý materiál poľského pôvodu, ktorý bol počas exhumácií nájdený – časti poľských policajných uniforiem, gombíky, označenia, vyznamenania, mince, modlitebníky a osobné predmety, napríklad drevené tabatierky s nápisom Ostaškov 1940, osemdesiatdeväť osobných dokladov a ich fragmentov, ako aj štyridsaťsedem fragmentov iných písomností (kalendárikov, zápisníkov...), bol podľa poľských záznamov o exhumáciách v Mednom odovzdaný na expertízu do Varšavy. V súčasnosti sú spolu s nálezmi z Charkova (celkovo  päťtisíc atribútov) súčasťou Katynského múzea vo Varšave.

 

UNÁHLENÉ ZÁVERY

Treba zdôrazniť, že dosiaľ niektoré detaily zločinu ostávajú zahalené rúškom tajomstva. Zastavenie vyšetrovania prípadu Ruskom, ako aj neprístupnosť ruských archívov predstavujú v tomto smere objektívnu prekážku. Medzi problémami, s ktorými sú historici konfrontovaní, je okrem iného stanovenie presného počtu obetí z Ostaškova. Údaje sa aj pre problémy so sovietskou evidenciou mierne rozchádzajú. Neostalinskí konšpirátori však taký problém nemajú, ba práve naopak, to čo nevedia si domyslia. Vidíme to aj pri žetónoch dvoch Poliakov vedených ako obete z Ostaškova: L. Malowiejského a J. Kuligowského, ktoré sa našli v lokalite Volodymyr-Volyńskyj na západnej Ukrajine. Avšak tu musím našich komunistických nevedomcov sklamať. Vďaka výskumu A. Gurjanova a združeniu Memorial vieme, že Malowiejski padol do zajatia vo Volodymyre 19.9. 1939, odkiaľ bol 14.10. 1939 premiestnený do Šepetivky a v Ostaškove sa ocitol 14.4. 1940. Zastrelený bol 28., resp. 29.4. 1940. Podobný osud stihol Kuligowského. Ich zabudnuté žetóny vo Volodymyre, teda nič nedokazujú. A bublina spľasla!

Martin JARINKOVIČ – Foto: internet



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.