Walter Steinmeier bude zrejme prezidentom ešte najmenej ďalších päť rokov. Na rozkolísanej európskej politickej scéne a počas vylaďovania nezvyčajnej domácej vládnej trojkoalície sa nemecké politické špičky parlamentných strán rozhodli podporiť voľbu terajšieho šesťdesiatšesťročného prezidenta Waltera Steinmeiera na druhé päťročné volebné obdobie. Po zvolení bude v úrade do roka 2007 – zrejme dlhšie ako ktorýkoľvek súčasný politik veľkého štátu, asi okrem Vladimíra Putina...
Podľa nemeckej verejnoprávnej televízie ARD nielen tri vládne politické strany, ale aj najväčšie opozičné strany sú za podporu kandidatúry Steinmeiera, a tým je zrejmé, že bude znovu zvolený. V prieskumoch verejnej mienky má terajší prezident trvalo vysokú popularitu.
■ SPEKTRUM VOLITEĽOV
Nemecký prezident nie je volený priamo, ale spôsob voľby poskytuje možnosť prejaviť sa širokému spektru z regionálnej a komunálnej politiky. Prezidenta volí spolkové zhromaždenie. Polovicu jeho členov tvoria poslanci spolkového snemu (bundestagu) a druhú polovicu volitelia a voliteľky z jednotlivých šestnástich spolkových krajín, delegovaní podľa počtu obyvateľov s tým, že nie sú viazaní, koho majú voliť. Prezídiá najväčších opozičných strán CDU a bavorskej CSU sa však rozhodli dať svojim voliteľom odporúčanie voliť W. Steinmeiera. Argumentujú tým, že úrad nemeckého prezidenta si vyžaduje rešpekt. Spolkové zhromaždenie bude mať 1 472 členov. Podľa doterajších vyjadrení, prezidenta by z nich volilo 776. To je o 39 viac, ako je dvojtretinová väčšina potrebná pre prvé, ako aj druhé kolo, kým v treťom kole stačí na zvolenie väčšina.
■ REŠPEKTOVANÁ OSOBNOSŤ
Najväčšia opozičná kresťansko-demokratická únia CDU, ktorá po dlhých desaťročiach nielen prehrala voľby a musela ísť do opozície, ale jej stranícka mašinéria neumožnila vybrať silnú osobnosť po odchode Angely Merkelovej, nemá šancu postaviť vlastného kandidáta. Jej predstaviteľ konštatoval, že v terajšom období koronou veľmi rozdelenej verejnosti a činnosti síl, ktoré mnohorako štiepia krajinu a štát, je potrebná na čele štátu vierohodná osobnosť. Len tá dá dovedna rozdielne názory a Steinmeier má vysoké vnútropolitické, ako aj výnimočné zahraničnopolitické uznanie. Vzhľadom na štátnopolitickú zodpovednosť úradu prezidenta preto CDU podporuje kandidatúru Steinmeiera a bavorská kresťansko-sociálna CSU takisto.
Vládna sociálna demokracia SPD na čele s kancelárom sa, samozrejme, postavila za Steinmeiera, keďže pochádza z jej radov. Roky bol šéfom úradu spolkového kancelára, keď na čele nemeckej vlády stál v rokoch 1998 ‒ 2005 Gerhard Schröder (ten je dodnes významným činiteľom v orgánoch troch európsko-ruských plynárenských a ropných spoločností). Bolo to aj v čase, keď Nemecko odmietlo účasť na americkej invázii do Iraku, ako aj v čase, keď nemecká vláda podporovala nemecké a zahraničné spoločnosti pri výstavbe plynovodu po dne Baltického mora ako priame spojenie medzi Ruskom a Nemeckom.
■ POSTOJ ZELENÝCH
Rozhodujúci posun priniesol teraz postoj vládnej strany Zelených, ktorí istý čas, na rozdiel od dvoch vládnych partnerov ‒ SPD a liberálov FDP, váhali. Vedno s podporou opozície CDU a CSU totiž uvažovali o kandidátke prvej nemeckej prezidentky. Lenže štyria najvyšší predstavitelia Zelených vo vláde a v parlamente sa dva týždne pred voľbami (budú 13. februára) vyslovili za W. Steinmeiera. Vyhlásili, že ide o veľmi dobrého a vysoko uznávaného prezidenta, ktorý preukázal Nemecku veľké služby. Ale ešte pred vlaňajšími parlamentnými voľbami uvažovali Zelení nad kandidátkou z vlastnej strany vtedajšou ministerkou poľnohospodárstva Renate Kunastovou ako prvou ženou v úrade prezidenta. Mala to byť cena za vstup Zelených do vlády s „čiernymi“, teda s CDU a CSU. To však výsledky volieb zmietli zo stola. Zároveň ešte pred voľbami tak W. Steinmeier postavil svojou kandidatúrou strany a verejnosť pred realistickú alternatívu a podporil tvrdenia o svojej politickej kariére ako o „mašinistovi moci“.
■ PREZIDENTOV ŤAH
Voľby nemeckého prezidenta sú pozoruhodnou politickou kapitolou – ešte nikdy predtým kandidát na nemeckého prezidenta neohlásil svoju kandidatúru sám. Tým W. Steinmeier všetko stavil na jednu kartu a zároveň sa vyhol akýmkoľvek rokovaniam s politickými stranami a z toho plynúcim prípadným záväzkom. So svojou podporou v prieskumoch nad sedemdesiat percent on postavil strany pred jasnú voľbu. Zároveň sa, rovnako ako v prvých voľbách v roku 2017, postavil do pozície kompromisného kandidáta. Tým vtedy, súc ministrom zahraničných vecí, vyšachoval kandidátku presadzovanú vtedajšou kancelárkou Angelou Merkelovou ‒ političku zo strany Zelených, ktorá stála na čele nemeckej obdoby Ústavu pamäti národa.
Steinmeier kumuloval skúsenosti sedemročnej práce ako minister zahraničných vecí, ako skúsený diplomat, ktorý vedel získať pozície pre nemecké stanoviská. Štyri roky bol aj na čele opozície a po prehratých voľbách v roku 2009 bol na čele parlamentného klubu opozičnej SPD. Teraz od začiatku deklaruje, že chce stavať mosty na všetky strany, keďže je potrebné pandémiou doráňanú krajinu vyliečiť.
■ STRATEGICKÝ PARTNER
Počas vlaňajšej návštevy W. Steinmeiera na Slovensku sa zdôraznil význam strategického partnerstva a spojenectva našich dvoch štátov. Slovensko má silné hospodárske väzby – je tu vyše päťsto nemeckých firiem, ktoré zamestnávajú takmer stopäťdesiattisíc ľudí. Počas návštevy nemeckého prezidenta sa vôbec po prvý raz na najvyššej úrovni na Slovensku hovorilo o nevyhnutnosti sebakritického pohľadu na činnosť EÚ, ako aj NATO.
Prezident Steinmeier urobil aj historický prelom požiadavkou, aby si verejnosť, najmä mládež na Západe, uvedomila tragédiu a mnohomiliónové straty na životoch sovietskych občanov z rôznych národov počas vojny, ktorú vyvolalo nacistické Nemecko. Medzi nimi sú aj tri milióny sovietskych vojenských zajatcov, ktorí zahynuli v nemeckých táboroch. Týmto výnimočným poukázaním na nemeckú zodpovednosť a nesmierne utrpenie, ktoré priniesla národom vyhladzovacia hitlerovská vojna, vystúpil vlani v Berlíne pri osemdesiatom výročí prepadnutia ZSSR.
Dušan D. KERNÝ