Európa sa vyše dvadsať rokov nevie dohodnúť na voľnej nedeli. Vyše dvadsaťročný zápas o voľnú nedeľu napokon nevyhrala cirkev, politici ani aktivisti, ale koronavírus. Vláda schválila zatvorenie predajní potravín, drogérií, trafík či obchodov s predajom krmív pre zvieratá počas nedieľ. „Tieto prevádzky Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR uzatvorí vždy v nedeľu s tým, aby sa vytvoril priestor na sanitárne opatrenia a zároveň priestor pre oddych zamestnancov spomínaných prevádzok, ktorí sú počas krízy v prvej línii, v plnom nasadení,“ informoval premiér Igor Matovič. Možno je to prvý krok na zatvorenie všetkých predajní počas nedieľ, nielen v čase mimoriadneho stavu. Rakúska koordinátorka Aliancie za voľnú nedeľu Maria Langmaierová tvrdí, že „voľná nedeľa je niečím, čo v spoločnosti udáva rytmus“. A že je to nevyhnutné najmä teraz, „keď sa čas podriaďuje neoliberálnym požiadavkám, pracovný čas je čím ďalej pružnejší a náš život má čím ďalej menej jasnú časovú štruktúru“. Dodáva, „keď sa do veľkej miery líši čas, keď sú rôzni ľudia v práci a keď majú, naopak, voľno. Komplikuje to rodinný život, priateľské vzťahy, voľnočasové aktivity aj spoločenskú angažovanosť. Je potrebné, aby bol pevne daný čas, keď majú voľno všetci a budú môcť spolu niečo podniknúť“.
■ OBETOVANIE NEDELE
Je pozoruhodné, že od roka 321, keď cisár Konštantín Veľký vyhlásil nedeľu za voľný deň, to platilo skoro tisícsedemsto rokov. Európska únia iba pred dvadsiatimi rokmi zrušila nedeľu ako deň oddychu pre pracujúcich a vyvolala tým okamžité reakcie nielen predstaviteľov cirkví, ale aj laickej verejnosti. Priestor na zvrátenie priniesla paradoxne Lisabonská zmluva, podľa ktorej občania môžu prinútiť európsku elitu zaoberať sa ich témami. Podmienkou je, aby sa iniciatívy ujal „aspoň jeden milión občanov Únie, pochádzajúcich z významného počtu členských štátov“, a vyzvala Európsku komisiu k činu. To by znamenalo prijatie konkrétnych právnych krokov Únie. Je tu teda možnosť pretlačiť pred Európsku komisiu svoje záujmy. Ale...
Získať taký počet podpisov pod petíciu sa ukázal nereálny. Na Slovensku sa iniciatívy chopilo občianske združenie Aliancia za nedeľu v roku 2009 a jeho súčasný predseda Anton Čulen hovorí, že aktuálne EÚ nemá záujem zaoberať sa týmto problémom. Nemecký europoslanec Martin Kestler považoval za úspech, že za krátky čas sa pod petíciu za voľnú nedeľu podpísalo jedenásťtisíc ľudí z rôznych krajín EÚ. Na Slovensku sa pod rovnakú petíciu podpísalo vyše osemdesiattisíc občanov, a nič sa nestalo. Kestler pripomenul, že „voľná nedeľa dáva rodičom možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a je tiež súčasťou kultúrneho dedičstva Európy“.
■ ODVRHNUTÉ DEDIČSTVO
Ako nakladáme s týmto dedičstvom? Nezaniká podobne ako kresťanská tvár Európy? Svätý pápež Ján Pavol II. povedal: Európa bude buď kresťanská, alebo nebude. AZN bola spoluzakladateľkou Európskej aliancie za voľnú nedeľu (ESA). Zorganizovala niekoľko konferencií, aby poukázala na škodlivosť nedeľnej práce najmä na rodinu. Dosiaľ sa v Únii nepodarilo presadiť takú legislatívnu normu, ktorá by v maximálnej možnej miere obmedzila nedeľnú prácu a bola by záväzná pre všetky členské štáty EÚ. Pritom odborné štúdie poukazujú na skutočnosť, že atypický pracovný čas narúša sociálne rytmy, čo sa negatívne prejavuje na zdraví a bezpečnosti práce zamestnancov. V súčasnosti majú zákon na ochranu nedele v Rakúsku, Nemecku, Slovinsku, Chorvátsku, Maďarsku, Taliansku, vo Francúzsku, v Dánsku a v štátoch Beneluxu. Medzinárodný deň voľnej nedele – 6. marec – bol odvodený od dátumu, keď cisár Konštantín Veľký vyhlásil nedeľu za voľný deň.
Eva ZELENAYOVÁ – Foto-zdroj: teraz.sk, TASR