Progresívne víťazstvo. Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 27,81 percenta. Druhý skončil Smer ‒ SSD s 24,76 percenta. Prekvapením je tretie miesto mimoparlamentnej Republiky s výtlakom 12,53 percenta a preskočením vládnuceho Hlasu ‒ SD so 7,18 percenta strany prezidenta Petra Pellegriniho. Päťpercentnú hranicu prekročilo ešte KDH so ziskom 7,14 percenta. Progresívci budú mať šesť poslancov, Smer päť, Republika dvoch, hlasisti a kresťanskí demokrati po jednom. Do parlamentu sa nedostala ani SaS a Demokrati. Sklamaním je výsledok vládnucej Slovenskej národnej strany na úrovni len 1,9 percenta, čo je horšie ako Matovičovo Slovensko (1,98 percenta). Účasť bola najvyššia v histórii Slovenska a prekonala 34 percent.
Predseda víťaznej strany M. Šimečka poďakoval svojim voličom za účasť i hlasy pre ich stranu. V Európskom parlamente budú presadzovať proeurópsku politiku. Minister zahraničných vecí zo Smeru J. Blanár privítal ich volebný výsledok. Budú mať o dvoch europoslancov viac, čo považuje za vynikajúci výsledok. Oproti posledný eurovoľbám Smer posilnil o desať percent. Predseda Republiky M. Uhrík na sociálnej sieti uviedol: „Mrzí nás avizovaná výhra progresívcov, ale tá je len na papieri. Podstatné je, že za Slovensko budú v Bruseli v menšine. Ochrana slovenských záujmov je prioritou.“ Práve Republika pohltila drvivú väčšinu voličov SNS. Je to varovný zdvihnutý prst od voličov pre predsedu A. Danka, aby stranu zreformoval. Inak sa nemusí v ďalších národných voľbách dostať do parlamentu ako v roku 2020. Aj tomu predchádzal neúspech v eurovoľbách v roku 2019, kedy národniari dosiahli niečo cez štyri percentá hlasov.
(mrs
SLOVO O SLOVENSKU šéfredaktora SNN Maroša SMOLCA
Koaličný hetrik sa v slovenských voľbách do Európskeho parlamentu napokon nekonal. Voľby vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom vyše 27 percent hlasov pred druhým Smerom, ktorý dosiahol métu takmer 25 percent. Pred voľbami teda dostatočne nezabral ani emotívne silný prejav premiéra Roberta Fica, ktorý sa prvýkrát prihovoril verejnosti po atentáte. Tretia skončila mimoparlamentná Republika Milana Uhríka. Všetky tri strany si polepšili. Progresívci budú mať šiestich poslancov, Smer piatich, Republika dvoch. Do Európskeho parlamentu sa dostali ešte strany Hlas ‒ SD a KDH, obe bude zastupovať jeden europoslanec. Päť percent nezískala SaS ani Naďovi Demokrati. Prekvapením je výrazný prepad Slovenskej národnej strany.
Slovenská spoločnosť sa po pokuse o vraždu Roberta Fica nezmierila. Politické tábory si hudú stále svoju pesničku. Konflikt medzi nezmieriteľnými ideovými tábormi pokračuje. Ak by sme však hodnotili výsledky eurovolieb cez prizmu súboja progresívno-liberálno a konzervatívno-národného bloku, vyhralo krídlo konzervatívneho a národného voliča so silným sociálnym cítením, do ktorého môžeme zaradiť aj KDH. Teda z toho pohľadu to volebný hetrik je. Progresívci síce tesne vyhrali, ale zaknihovali Pyrrhovo víťazstvo.
Je pravda, že mnohí Slováci a Slovenky očakávali po atentáte upokojenie straníckych vášní na politickom kolbišti. Situácia sa vyvíjala inak. Koalícia obviňovala z útoku opozíciu. Opozícia nenašla v sebe odvahu ospravedlniť sa za svoj podiel viny na negatívnej atmosfére v spoločnosti. A niektorí opozične ladení blogeri začali dokonca spochybňovať samotný akt atentátu. Poukazovali na príliš rýchlu liečbu a rekonvalescenciu Roberta Fica (!).
Terčom útoku sa stala aj Matica slovenská. Kontroverzný týždenník kontroverzného šéfredaktora Štefana Hríba zverejnil na svojej webovej stránke klamlivú informáciu, že atentátnik je členom Matice. Trvalo im niekoľko dní, kým sa za túto lož neospravedlnili a článok upravili. Účel svätí prostriedky. V emotívnom čase po útoku takto dokázali spochybniť fakt, že Juraj Cintula bol prívržencom opozície. Tvrdili, že nebol liberál, slniečkar ani stúpenec progresívcov, ale matičiar, samozrejme falošne.
Voľby do Európskeho parlamentu situáciu tiež neupokoja. Kam to všetko dospeje!?
Nádej na zmenu v Európe
Voľby do Európskeho parlamentu posilnili vplyv národno-konzervatívnych politických síl v Európe. Otvára sa tak priestor na určité prehodnotenie predchádzajúcich kontroverzných rozhodnutí podporujúcich postupné oslabenie konkurencieschopnosti starého kontinentu v porovnaní so štátmi BRICS. Progresívny liberalizmus, environmentálny aktivizmus a európsky federalizmus tak postupne stráca na sile. Väčšina "kresťanských demokratov a ľudovcov", socialistov, progresívnych liberálov a zelených sa zúžila. Toto nové päťročné obdobie rozhodne o ďalšom smerovaní európskej integrácie. Víťazstvo Národného združenia (RN) Marine Le Penovej vo Francúzsku vyvolalo vypísanie predčasných legislatívnych volieb Emmanuelom Macronom, ktorého Hnutie Obnova v eurovoľbách totálne pohorelo. Nová francúzska vláda môže z časti zmeniť kurz smerovania Európskej únie a zastaviť Emmanuela Macrona vo zvyšovaní rizika vypuknutia veľkého vojenského konfliktu s Ruskou federáciou.
(mm)
Foto: internet-zahraničná tlač
Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
