Hovoríme s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR JUDr. Jánom RICHTEROM. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku medziročne klesla až o 1,23 percentuálneho bodu. Napriek miernemu letnému nárastu je aktuálna miera nezamestnanosti 5,47 percenta. V priebehu troch rokov by sa malo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyrovnať s dvadsaťtisíc rekvalifikantmi pre potreby automobilového priemyslu a dodávateľov. Vyplýva to zo záväzku, ktorý rezortu určila vláda...
- Počet uchádzačov o zamestnanie klesol prakticky vo všetkých znevýhodnených kategóriách. Ako hodnotíte situáciu na trhu práce?
Miera nezamestnanosti je na historických minimách a na úradoch práce máme najnižšie počty uchádzačov o zamestnanie v ére samostatnosti Slovenskej republiky. Konkrétne evidujeme 181 322 ľudí bez práce, čo je o vyše polovicu menej oproti roku 2012, keď som nastupoval na post ministra. Mierny medzimesačný nárast v júli 2018 spôsobil okrem prílevu čerstvých absolventov vysokých škôl do evidencie, čiastočne aj absolventov stredných škôl, i štvrťročne meniaci sa počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva. V júli sme zaznamenali pokles ekonomicky aktívneho obyvateľstva o 10 898 osôb, čo sa rovnako odráža na percente podielu celkovej a evidovanej miery nezamestnanosti. V prípade absolventov ma teší, že mnohí z nich deklarovali, že majú od septembra prísľub zamestnania. Stáva sa pravidlom posledných rokov, že väčší zamestnávatelia počas obdobia letných prázdnin prijímajú svojich zamestnancov v nižších počtoch ako počas ostatných mesiacov roka. Uvedené obdobie využívajú na celozávodné dovolenky, povinné údržby prevádzok, strojov a zariadení.
- Aká je v súčasnosti situácia s voľnými pracovnými miestami ?
Na úradoch práce máme nahlásených 82 496 voľných pracovných miest, toto číslo však nemusí byť konečné, keďže zamestnávatelia nemajú povinnosť ich nahlasovať. Pozitívne je, že približne štyridsaťštyri percent nezamestnaných je v evidencii do šiestich mesiacov. Sú to ľudia, ktorí v relatívne krátkom čase po strate zamestnania sú pripravení opätovne sa zamestnať, pretože majú vzdelanie aj pracovné návyky a možno len čakajú na lepšiu ponuku. Na druhej strane je kategória tých, ktorí nepracovali viac ako rok. Treba s nimi intenzívnejšie pracovať.
- Zamestnávatelia stále viac hovoria o nedostatku pracovnej sily. Ako na to reagujete?
Aj napriek tomu, že od januára 2013 sa počet dlhodobo nezamestnaných znížil o vyše stoštyridsaťtritisíc, stále ich evidujeme vyše sedemdesiatdvatisíc. Darí sa znižovať aj počty ľudí, ktorí sú bez práce vyše štyroch rokov, tam sme zaznamenali za štyri roky pokles o päťdesiatjeden percent. Tým, ktorí majú ukončené len základné vzdelanie alebo nemajú ani to, chceme pomôcť intenzívnejšou podporou sociálnej ekonomiky, preto sme pripravili nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Práve títo nezamestnaní môžu nájsť uplatnenie v sociálnych podnikoch, kde budú rok alebo dva získavať pracovné návyky a následne hľadať trvalé zamestnanie. Okrem toho evidovaným pomáhame dostať sa na trh práce zvýšením zamestnanosti prostredníctvom vzdelávania. To je cesta, ako ich pripraviť na voľné pracovné miesta, ak nemajú vhodnú kvalifikáciu, prípadne im chýbajú isté zručnosti či vedomosti.
- Zaznamenali sme, že do roku 2022 má Ústredie práce vyčlenených na vzdelávanie nezamestnaných takmer osemdesiattri miliónov eur. Ako ich chcete využiť?
Uvedomujeme si, že na niektoré pracovné miesta zamestnávatelia naozaj nevedia nájsť vhodných ľudí z radov našich nezamestnaných. Preto sme od prvého mája pristúpili k zjednodušeniu podmienok pre zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín v nedostatkových profesiách a iba v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako päť percent. Na takéto pozície už zamestnávateľ nemá povinnosť nahlásiť na úrade práce voľné pracovné miesto a automaticky dostane súhlasné stanovisko na cieľ udelenia prechodného pobytu na zamestnanie. Tieto zmeny však majú riešiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily len prechodne, keďže zamestnávatelia nevedia na voľné pracovné miesta aktuálne nájsť vhodných zamestnancov z radov našich nezamestnaných. Našou snahou naďalej zostáva dostať na pracovný trh čo najviac domácich zamestnancov vrátane motivácie tých, ktorí z rôznych dôvodov nechcú pracovať. Ak by sme boli predtým rezignovali na prácu s našimi nezamestnanými, najmä tými dlhodobými, nikdy by sme sa nedostali k dnešnej miere nezamestnanosti ani zamestnanosti. Áno, je to zložitejšia a nákladnejšia cesta, ale inak by firmy zrejme mnohým šancu nedali.
- Čo si sľubujete od Akčného plánu na posilnenie integrácie dlhodobo nezamestnaných na trhu práce (APDN)?
Ako som už spomenul, v posledných rokoch sa nám darí úspešne znižovať počty ľudí, ktorí sú bez práce vyše roka. A to nielen vďaka rôznym projektom na podporu vytvárania nových pracovných miest, ale aj zvýšením motivácie pracovať. Napríklad opatrenie z roka 2015, súbeh mzdy, hmotnej núdze a osobitného príspevku motivovalo nájsť si prácu aj za nižšiu mzdu už viac ako 44 600 dlhodobo nezamestnaných. Motivácia spočíva v tom, že ľuďom v hmotnej núdzi, ktorí nepracovali vyše roka a nájdu si zamestnanie, poskytuje štát osobitný príspevok 126,14 eura počas prvých šiestich mesiacov a 63,07 eura mesačne ďalších šesť mesiacov. Podmienkou je, aby mali mzdu do výšky maximálne dvojnásobku minimálnej mzdy. Razantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy, a tým aj zvyšovanie rozdielu medzi sociálnymi dávkami a odmenou za prácu presvedčilo mnohých, že pracovať sa oplatí. K tomu všetkému pribudol Akčný plán na posilnenie integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce v SR, ktorý vysoko vyzdvihla aj Európska komisia.
- Mohli by ste tieto opatrenia predstaviť konkrétnejšie?
Je to balík cielených opatrení, ktoré smerujú k zvýšeniu zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, a to najmä ich individuálnym posudzovaním a poradenstvom pri hľadaní zamestnania. Kľúčovým opatrením je napríklad už spomínaná nová podpora sociálnej ekonomiky, kde očakávame najmä prínos v zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných a neaktívnych ľudí. Sú to aj rôzne projekty zamerané na individuálnu profiláciu uchádzačov o zamestnanie alebo podporou tých, ktorí si nájdu zamestnanie alebo sa zaúčajú u zamestnávateľa a obnovujú si pracovné návyky. Nezanedbateľný prínos má aj podpora terénnej sociálnej práce.
Je zameraná najmä na komplexnú podporu integrácie príslušníkov rómskych komunít do spoločnosti, na zlepšenie ich zamestnanosti. Terénna sociálna práca poskytuje asistenciu ľuďom, ktorým chýbajú základné zručnosti a funkčná gramotnosť, a preto je nevyhnutná pre integráciu tejto skupiny do spoločnosti.
Som presvedčený, že aj vďaka týmto opatreniam pomôžeme tisíckam dlhodobo nezamestnaných, ktorí by aj chceli pracovať, no pre nedostatok zručností sa nevedia na trhu uplatniť. Naším cieľom je znížiť mieru dlhodobej nezamestnanosti na asi tri percentá tak, ako je stanovené v rámci cieľov iniciatívy Európa 2020. Pre porovnanie uvádzam, že kým v roku 2013 bola podľa údajov Štatistického úradu SR miera dlhodobej nezamestnanosti v SR na úrovni 9,4 percenta, do roku 2017 sa jej priemerná úroveň znížila na 4,8 percenta.
Zhovárala sa Eva SISKOVÁ ‒ Foto: propagácia MPSVaR a Štefan KAČENA