Rozhodnutie ústavného súdu si progresívci a ich médiá nevedia prečítať. Ústavný súd Slovenskej republiky oznámil, že „pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov. Pozastavenie sa týka všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku“. Informovala médiá jeho hovorkyňa. Informáciu si však treba „preložiť“, s čím sa médiá hlavného prúdu ani oslavné ódy progresívcov na rozhodnutie nijako neobťažovali.
- HĽADÁ SA LOGIKA
Ústavný súd SR pozastavil účinnosť novely, ktorá ešte nenadobudla účinnosť. Pozastavil teda platnosť právnej normy, ktorá ešte nevstúpila do platnosti. Ide o precedens, podľa ktorého má napríklad bežný stavebný úrad právo nevydať vám stavebné povolenie na stavbu, ku ktorej ste ešte ani nepodali žiadosť o stavebné povolenie. Druhým paradoxom je, že na svete sú dve parlamentom schválené novely Trestného zákona. Jedna so skrátenými lehotami, druhá s pôvodnými. Ústavnému súdu sa nejavilo ústavným skrátenie trestných lehôt. Ale ktorú novelu vlastne zamrazil? Na základe rozhodnutia tú prvú ‒ decembrovú ‒, lebo v druhej ‒ februárovej ‒, sa lehoty, dokonca aj so súhlasom parlamentnej opozície, vrátili tam, kde doteraz boli, nedochádza k ich kráteniu, a teda nesúhlas súdu nemá v ich súvislosti nijakú faktickú oporu v realite.
- MERITUM ROZHODNUTIA
Ústavný súd SR teda prijal niektoré (na to slovo asi progresívci a ich opozičná suita programovo zabúdajú) návrhy prezidentky SR Zuzany Čaputovej na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti vrátane rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry súd nevyhovel. Teda nevyhovel ani hlavnej príčine progresívcamui organizovaných demonštrácií v súvislosti s protestom proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Novela Trestného zákona, verzia, ktorou sa ústavný súd zaoberal, bola prijatá v decembri vládnou koalíciou a mala nadobudnúť účinnosť 15. marca. Lenže koncom februára bola v parlamente prijatá druhá novela ‒ aj hlasmi opozície. Tú ústavný súd neposudzoval a do uzávierky nie je redakcii známe, že by ju vôbec niekto na tomto súde namietal. Pre úplnosť, „pozastavenie účinnosti v prípade (prvej novely) Trestného poriadku sa týka aj ustanovenia o zavedení procesného pravidla, podľa ktorého majú orgány činné v trestnom konaní a súd možnosť použiť dôkaz získaný nezákonným spôsobom v prípade, ak sa použije iba v prospech obvineného“. Ďalšia pozastavená časť sa týka predĺženia lehoty na podanie dovolania v neprospech obvineného zo šiestich mesiacov na tri roky. K uzneseniu a jeho odôvodneniu pripojili odlišné stanovisko ústavní sudcovia Peter Straka a Robert Šorl.
- A GORILA?
Opozícia a médiá samozvaného hlavného prúdu jasajú nad tým, že takzvaná kauza Gorila nepôjde do zabudnutia. Je teda určite vhodná chvíľa pripomenúť im, že svojho času polícia vzniesla obvinenia týkajúce sa kauzy Gorila voči viacerým nominantom druhej Dzurindovej vlády. A tak sa nám tu „veselo“ v záujmových kruhoch zahraničných entít na Slovensku doteraz beztrestne motajú bez povšimnutia mainstreamom a progresívnou propagandou mená, ktoré na najnovšie rozhodnutie Ústavného súdu SR môžu v trestnoprávnej rovine doplatiť oveľa viac ako tí, ktorých spojenie s Gorilou – nedokázané – sa intenzívne podsúva verejnosti.
Bude bez potlesku, bez „standing ovation“, ktoré tak všetci herci a herečky milujú. A doterajší špeciálny prokurátor zvlášť. Veď si na tému svojej obľúbenosti aj organizoval prieskumy. Zbalí si svoje „tri švestky“ a zavrie za sebou dvere špeciálnej prokuratúry, a to už 20. marca. Aj s celým úradom „na potláčanie opozičných aktivít“, riadeným z úzadia rôznymi indivíduami slovenskej politickej scény. Agenda aj s prokurátormi úradu a jeho často vykonštruovanými a politicky riadenými kauzami tak po 20. marci prejde pod „velenie“ generálneho prokurátora.
- SUSKOVO „NA MARGO“
V čase, keď médiá, samozrejme progresívne, začali zverejňovať prvé informácie o takzvanom „možnom“ rozhodnutí Ústavného súdu SR, ten na verejnosti a najmä voči dotknutým subjektom podaní ešte mlčal ako ryba. Zarazilo to aj ministra spravodlivosti Borisa Suska: „Ak sú informácie pravdivé, potom musím konštatovať, že ešte nikdy v histórii SR sa nestalo, aby nezverejneným rozhodnutím najvyššej súdnej inštancie ‒ Ústavného súdu SR ‒ disponovali médiá skôr ako dotknuté štátne orgány,“ uviedol minister. Pripomenul pritom nedávne vyjadrenie ústavného súdu, že o veciach, o ktorých koná alebo budú podané, nekomunikuje mimo zákonných postupov s nikým. Minister Susko pripomenul, že novela ešte nie je zverejnená v Zbierke zákonov SR, a teda nie je platná. Poukázal pritom na niektoré predošlé rozhodnutia ústavného súdu. „Nikdy v histórii SR sa totiž nestalo, že by ústavný súd rozhodol o zákone, ktorý ešte nenadobudol platnosť,“ podčiarkol minister.
- POVESTNÁ „ČEREŠNIČKA“
Na záver ponúkame aj stanovisko rešpektovaného právnika k rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci neprávoplatnej novely Trestného zákona, ktoré nepriamo potvrdzuje naše redakčné úvahy spomenuté v článku. Citujeme z webu spravy.pravda.sk: „Ústavný súd by nemal posudzovať neplatný zákon, lebo tak koná v rozpore s ústavou. Podľa profesora Právnickej fakulty Univerzity Komenského Miroslava Slašťana podanie prezidentky v súvislosti s novelou Trestného zákona bolo treba zamietnuť, aby následne nedošlo k ‚právnemu chaosu‘,“ koniec citátu z uvedeného webu. Ostáva sa teda spýtať, kde sú tí od novembra urevaní ochrancovia slovenského práva? Po rozhodnutí Ústavného súdu SR organizovali sebaoslavné tlačové konferencie ako v Severnej Kórei tamojší Kim sám na seba. Že im niečo podstatné zas ušlo, o tom sa na žiadnej z nich nezmienili.
Ivan BROŽÍK - Kresba: Andrej MIŠANEK