Odluka koho, od čoho alebo od koho? A prečo?

POLEMIKA

Ad.: Odluka cirkvi od štátu, Pravda 23. 2. a Denník N 25. 2. 2015. Zásadne a dlhoročne sledujem a čítam odborné časopisy z oblasti mojej činnosti. Nie je žiadnym tajomstvom, že je to chémia, a samozrejme s tým súvisiace ekonomické problémy. Tam totiž platia presné pravidlá a renomované časopisy ani neuverejnia čokoľvek a komukoľvek. V oblasti chemických procesov totiž platia prísne pravidlá, a nie je možné hlasovaním sa uzniesť, ako majú prebiehať. Zodpovedný podnikateľ alebo riadiaci pracovník ani nepripustí k ich riadeniu neschopných.

Napriek mojej  uvedenej zásade občas zalistujem aj v denníkoch alebo v iných periodikách. Tam sa často dozviem, že platia aj iné pravidlá ako v exaktných vedách. V ostatnom čase ma zaujala diskusia okolo referenda o rodine a mnohé poreferendové úvahy. K mojim úvahám ma priviedli články v denníku Pravda z 23. februára 2015 a v denníku N z 25. februára 2015 na tému  Odluka cirkvi od štátu.

Moja vďaka patrí aj ich autorom, lebo otvorili problémy, ktorých riešenie je naliehavé, a väčšina národa, ktorú autori zamlčujú, má nielen právo, ale aj povinnosť otvoriť  ich a zapojiť sa do ich riešenia. Hneď na začiatok treba konštatovať, že referendum,  o ktorom je reč, neorganizovala nijaká z povolených cirkví ani ich predstavitelia, ale občianske združenie. Cirkvi ho ako vážnu problematiku len podporili. Prečo teda autori v spomenutých denníkoch konštatujú, že predstavitelia Katolíckej cirkvi utrpeli fiasko. Podľa tejto logiky utrpeli teda fiasko aj organizátori ďalších referend okrem jedného, lebo všetky boli neúspešné. Aké závery sa voči nim alebo oni sami voči sebe vyvodili?Autori v uvedených denníkoch totiž urobili záver, že podľa účasti na poslednom referende je kresťanov podstatne menej. Oficiálne sú však nie ich úvahy, ale výsledky sčítania, ktoré garantuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. A tie sú takéto.

Takto to uverejnil denník Pravda.

Moja prvá otázka teda je: Kto a prečo útočí na väčšinu? Spomenuté články otvorili však aj ďalší vážny problém, t. j. účasť na posledných komunálnych voľbách a ich výsledky. Majú teda politické strany, ktoré v nich prepadli, ešte mandát vyjadrovať sa k záležitostiam, ktoré sú naliehavé a vážne? Majú ho aj ich podporovatelia

Na základe údajov v uvedených periodikách sa ponúka aj ďalší vážny problém, ktorý nespomínajú ‒ a tým je financovanie politických strán. S tým súvisí otázka, aký mandát majú poslanci Národnej rady SR, ktorí svoje strany už opustili? Kedy tieto strany takto získané peniaze vrátia? Ďalší problém, ktorý pri zbežnej analýze uvedené články navodzujú, ma vedie k otázke: Aké organizácie a inštitúcie sú zo štátneho rozpočtu financované? A čo za to národu a štátu dávajú?

Uvediem len financovanie Slovenskej akadémie vied, v ktorej je zamestnaná v Pravde citovaná „odborníčka“ Katarína Zavacká. Aký prínos je z činnosti rôznych ústavov SAV, ktorá je často duplicitná s rôznymi katedrami početných univerzít? Náklady na jej činnosť sú ročne vyššie ako na všetky cirkvi spoločne. Tým nechcem znehodnotiť činnosť a výsledky práce mnohých ústavov SAV, ktoré sú na vysokej a mnohé na svetovej úrovni.  Je potrebné uviesť, že najmä dve najväčšie cirkvi, t. j. rímskokatolícka a evanjelická a. v., boli už od dávnej minulosti piliermi národa v rôznych oblastiach. Nielen v morálnej a mravnej, ale aj v hospodárskej a spoločenskej, sociálnej atď. A nimi aj sú! Ktorá z politických strán a spoločenských organizácií môže takúto činnosť a v takom rozsahu vykázať? No je tu aj ďalší problém. Aký má táto väčšina podiel v mnohých orgánoch schvaľovaných na úrovni štátu. Takými sú Rada vlády pre ľudské práva, Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie a ďalšie. Problémy, ktoré uvedené články otvorili, uvádzam len niektoré, no považujem ich za také vážne, že je potrebná ich inventúra a právna analýza. Väčšina a jej organizácie, ktorých je dostatok, majú na to nielen právo, ale aj povinnosť.

Na ustavičné osočovanie  v starom rímskom senáte zo strany senátora Catilinu reagoval známy právnik Cicero. Svoju reč začal slovami „Quo usque tandem…“ v preklade: „Dokedy budeš, Catilina, zneužívať našu trpezlivosť? Kedy sa skončí tvoja bezuzdná odvaha?“

Som presvedčený, že nastal čas, aby sa organizácie väčšiny spojili a túto naliehavú otázku nespokojnej, ale odvážnej menšine položili!!! Je len prirodzené, že k tomu treba pridať požiadavky na riešenie ďalších vážnych problémov. Ak nie sú toho schopné, tak je potrebné na zodpovedné funkcie v nich zvoliť takých, čo to dokážu a chcú!

 RNDr. Jozef KOLLÁR, Dr. h. c.