COVID-19 zničí globalizovaný svet neoliberalizmu. V súčasnosti sme svedkami fenoménu, ktorý môže znamenať začiatok konca éry globalizovaného sveta, ako sme ho poznali za posledných tridsať rokov. Súčasná pandémia vyvoláva nielen mnoho strachu a obáv, ale aj otáznikov, ako dlho potrvá a čo bude po jej skončení. Hoci sa prognózy analytikov rôznia, zhodujú sa v tom, že zmeny, ktoré spôsobí, budú mať zásadný globálny dosah. Infekčné ochorenie COVID 19, ktoré spôsobuje Koronavírus SARS-CoV-2, je v súčasnosti najskloňovanejším pojmom, ktorý zatienil všetky doterajšie toptémy svetového spravodajstva. Príznačným pre dnešný globalizovaný svet je úkaz, že to, čo sme pred pár týždňami vnímali prostredníctvom obrazoviek ako čosi vzdialené, máme dnes priam predo dvermi svojich domácností. Pred číhajúcou hrozbou tak väčšina Európy v súčasnosti sedí doma. Chod kontinentu sa takmer zastavil. Spoločenské kontakty nahradili sociálne siete, ktoré sa ešte vo väčšej miere stali náhradnou sférou medziľudskej komunikácie a interakcie. Tento jav spolu s obmedzením pohybu, takmer úplným vymiznutím hotovostných platieb či prepadom záujmu o tradičné tlačené slovo na papieri možno i laickým okom vnímať ako prvé, nateraz len dočasné zmeny, ktoré sa však v dlhodobom horizonte pretavia do dlhodobejších konzekvencií v budúcnosti. Ich spoločným menovateľom je obmedzovanie doterajších slobôd a zvýšenie kontroly čoraz viac digitálnej spoločnosti.
- ČÍNSKY MODEL
V roku 2007 prišiel na knižný trh bestseller Nassima Nicholasa Taleba pod názvom Čierna labuť. Toto pomenovanie mu slúžilo ako metafora na označenie neočakávaných, nepredvídaných javov, resp. udalostí, ktoré sa náhle vyskytnú či odohrajú zanechajúc značný dosah na ďalší vývoj situácie. Viacerí nielen publicisti, ale aj analytici, tak ako napríklad poľský odborník na geopolitiku Leszek Sykulski, pre charakterizovanie dnešnej situácie siahli práve po tejto paralele. Áno, stojíme na prahu zmien, ktorých dosah je dnes len málo predvídateľný, ale aj vďaka analýzam a komentárom viacerých odborníkov si môžeme spraviť istú rámcovú predstavu vývoja.
Pandémia koronavírusu v dnešnom svete poznačenom procesom polycentrizácie, teda éry konca jedného mocenského svetového hegemóna, môže značným spôsobom urýchliť niektoré procesy a prispieť k novému nastaveniu svetovej šachovnice. V globálnej škále môžeme hovoriť aj o súťaži spoločenských modelov štátneho zriadenia, pričom aj v rámci nej na pozadí pandémie vystúpil do popredia ústredný geopolitický konflikt Číny a USA. Súťaž, ktorú by sme mohli veľmi zjednodušene nazvať súbojom medzi autoritatívnym modelom štátu a štátu, ktorý pod terajším lídrovstvom prezidenta Trumpa prechádza transformáciou od tzv. liberálnej demokracie ku konzervatívnejšiemu variantu – ešte stále demokracie. Tento súboj má svoje konzekvencie a dosahy aj na Európu, ktorá je čoraz viac len objektom, a nie subjektom veľmocenského zápasu. V tejto súvislosti sa objavilo v médiách veľa názorov o konci neoliberalizmu (neomarxizmu) ako zásadnej ideológie formujúcej súčasný svet s jeho voľnosťou a otvorenosťou. Či dokonca, ako sa vyjadril ruský analytik Valerij Pjakin, o konci Pax Americana a nástupe čínskej éry. Možno je toto jeho vyjadrenie predčasné či prehnané, no v rámci spomínaného súboja príťažlivosti spoločenských modelov sa Číne darí pomerne dobre. Dokonca dnes pôsobí ako úspešný príklad schopnosti autoritárskeho štátu čeliť nečakaným krízam aj vďaka veľkej miere reštriktívnych opatrení, obmedzujúcich ľudskú slobodu, ktoré na rozdiel od demokratických spoločností môže uplatniť. Čína tak, ako mierne ironicky poznamenal známy poľský publicista Rafał Ziemkiewicz, môže prevádzkovať v globálnom rozsahu svoju propagačnú respiratórno-rúškovú politiku pomoci európskym krajinám postihnutým pandémiou. Ostatne, k tejto politike sa pridalo aj Rusko, ktoré dodalo pomoc Taliansku, zahanbiac tak jeho spojencov z NATO a EÚ. Čínska skúsenosť s riešením krízy za pomoci moderných technických vymožeností, umožňujúcich kontrolu obyvateľstva, môže byť podľa ukrajinského politológa Vadima Karasjova príťažlivá na aplikovanie aj v ďalších častiach sveta. Tu sa dostávame ku kľúčovému bodu úvah a analýz viacerých expertov, ktorí prognózujú nástup éry totalitarizačných opatrení a mechanizmov na zvýšenie kontroly obyvateľstva v globálnom rozsahu, ktorý zasiahne aj spoločnosti s tzv. liberálnou demokraciou. Niečo podobné presadzuje na Slovensku už aj vláda I. Matoviča, ktorá chce prostredníctvom mobilných operátorov monitorovať pohyb ľudia. Tvrdia, že len počas pandémie, najdlhšie do konca roka 2020..
- NA RÁZCESTÍ
Čínsky úspech a tendencia zvyšovania kontroly, pozorovaná dlhodobejšie aj v USA, môže byť podnetom i pre európske sily usilujúce sa o jej väčšiu unifikáciu a centralizáciu. Podľa poľského politológa Jerzyho Targalskeho, podobne ako aj podľa srbského analytika Predraga Rajića po opadnutí epidémie dôjde k širokej diskusii v rámci EÚ. Pandémia odhalila jej neefektivitu v plnom rozsahu, pričom obaja experti sa zhodujú na tom, že kríza posilní na jednej strane tendencie euroskepticizmu a snahy o reformu smerom k Európe národov, ako aj úsilie eurocentralistov. Rozchádzajú sa len v prognóze výsledku tohto boja. Kým Rajić vidí šance oboch táborov pol na pol, Targalski tvrdí, že buď vyhrajú euroskeptickí reformátori, alebo sa EÚ rozpadne. Ďalšou zmenou, ktorá podľa viacerých, napríklad Karasjova či publicistu Ziemkiewicza, vyplynie z krízy, je fakt, že súčasný model globalizácie sveta sa skončil, pričom kríza len potvrdí už dávnejší vývoj, ktorý nastal odklonom od globalizačného modelu v USA po nástupe Trumpa. Tento model sa podľa nich vyčerpal a USA na ňom stratili záujem, lebo na ňom ekonomicky strácajú. Podľa Ziemkiewicza sa totiž aj nadchádzajúcou ekonomickou krízou potvrdí, že treba stavať na domácom priemysle a hospodárstve, pričom podľa neho v dlhodobejšom horizonte dôjde k návratu k národným egoizmom. S týmto názorom korešponduje aj mienka ekonóma Jagelonského z inštitútu Marcina Roszkowského, ktorý povedal, že dnešný systém globálneho prepojenia svetovej ekonomiky a jej otvorenosti síce napomáha ekonomický rast, ale v čase kríz je veľmi zraniteľný, následkom čoho v budúcnosti zrejme dôjde minimálne do uzatvárania istých segmentov hospodárstva.
Novodobého „chorého muža na Bospore“, ako by sa dala dnes nazvať Európska únia, už mnohí odpisujú ako minulosť. No proces rozpadu EÚ až tak úplne jednoznačný ani rýchly nebude, keďže globálny trend zvyšovania kontroly jej môže dať páky na predĺženie svojej existencie, a tým aj trápenia Európanov s touto dysfunkčnou, čoraz viac totalitárnou konštrukciou.
Martin JARINKOVIČ - Karikatúra: Ľubomír KOTRHA