FINANČNÝ SERVIS
Koronavírus poškodzuje zdravie, ale citeľne stenčuje aj peňaženky ľudí . Finančnú krízu v roku 2008 spôsobili banky neschopnosťou zabezpečiť finančné potreby väčšiny účastníkov trhu. Dôsledkom bol krach firiem a nárast nezamestnanosti. Terajšia kríza sa od spomínanej odlišuje tým, že najprv došlo k nákaze zdravia občanov chorobou COVID-19, proti ktorej nemáme účinný liek, následne rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva sa u nás uzavreli konkrétne prevádzky, a tak slovenská ekonomika dnes čelí najväčšej hospodárskej recesii vo svojej histórii.
Makroekonomické údaje na najbližšie mesiace vyzerajú hrozivo. Podľa prognóz HDP má ekonomika klesnúť až o sedem percent, deficit verejných financií na takmer deväť percent k HDP, a čo je najhoršie, o prácu môže prísť až stotisíc občanov.
■ RIZIKOVÉ FAKTORY
Najväčším rizikom je obrovská zadlženosť slovenských domácností a nadštandardne veľká otvorenosť ekonomiky voči zahraničiu. O tom, že pandémia bude mať negatívny dosah najmä na zamestnanosť, potvrdila aj Medzinárodná organizácia práce, ktorá vyzýva národné vlády na prijatie takých opatrení, ktoré prispejú k udržaniu zamestnanosti, nech to stojí čokoľvek. Preto sa Európska komisia zaviazala, že na podporu zamestnanosti poskytne až sto miliárd eur. Slovenská vláda už 14. apríla tohto roku schválila Projekt podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, v ktorej sa fyzická a právnická osoba dozvie o príspevku náhrady mzdy na zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb.
Postupné obnovenie hospodárskeho rastu v našej krajine si bude vyžadovať obrovské množstvo lacných peňazí, ktoré ponúka v eurozóne aj Európska centrálna banka. Tá nakupuje cenné papiere štátneho a súkromného sektora v hodnote okolo bilióna eur, čo je v súlade s vyhlásením prezidentky ECB Christine Lagardovej v tom zmysle, že „naše záväzky voči euru nepoznajú hranice“. Aby sa viac pomohlo najmä Taliansku a Španielsku, ktoré sú na tom z hľadiska negatívnych následkov koronavírusu najhoršie, zrušila ECB tzv. kapitálový kľúč maximálneho limitu nákupov dlhopisov jednotlivých členských krajín eurozóny.
O tom, že na terajšej kríze poniektorí účastníci trhu aj zarobia, netreba pochybovať. Okrem potravinárskych obchodov a výrobcov zdravotníckeho materiálu k nim určite budú patriť komerčné banky.
■ POMOC BANKÁM
Vláda s bankami dohodla odloženie splátok z úveru na obdobie maximálne deviatich mesiacov, počas ktorého nebudú úveroví dlžníci musieť splácať istinu a úrok, no úročenie zostatku istiny sa bude počas obdobia nesplácania úročiť. Výsledkom tejto „bankovej pomoci“ bude predĺženie splátkového kalendára, zvýšenie mesačnej splátky, a teda i preplatenie ceny úveru, ako aj hypotéky kupovanej nehnuteľnosti. Pre klienta ostáva jediná výhoda z odloženej splátky, o ktorú musí banku požiadať, a to, že nebude zapísaný do úverového registra neplatičov. Navyše počas obdobia odloženej splátky musí klient ostatné bankové poplatky spojené s čerpaním úveru naďalej platiť. Banky si okrem iného budú zvyšovať zisk aj tým, že od ECB dostanú peniaze s mínusovým úrokom 0,75 percenta, ale ostatným účastníkom finančného trhu ich budú požičiavať len s plusovým úrokom.
Koronavírus poškodzuje zdravie občanov, stenčuje peňaženky ľudí, vyprázdňuje účty podnikateľov, do verejných rozpočtov peniaze kvapkajú, ale prúdom z nich odtekajú. V strachu z nezamestnanosti si málokto uvedomuje, že požičané peniaze bude musieť vláda vrátiť, keďže nenávratných peňazí z ešte neschváleného európskeho rozpočtu a eurovalu bude na zaplátanie rozpočtových dier málo. Verejnosť určite nepozná cenu požičaných peňazí, čo ale už vie, sú výrazne vyššie úroky na nové hypotéky a musí počítať aj s tým, že po skončení doterajšej úrokovej fixácie sa budú úroky na staré hypotéky tiež výrazne zvyšovať. Z rôznych príčin poklesol záujem o kúpu nehnuteľností, a teda aj potreba ich financovať cez hypotéky, na medzibankovom trhu zdraželo požičiavanie peňazí od iných bánk, zvyšuje sa riziko nesplácania doteraz požičaných peňazí, ako aj obava z očakávanej recesie ekonomiky. Pretlak peňazí na finančnom trhu však môže spôsobiť zdražovanie tovarov a služieb, a teda rast inflácie, ktorá dokáže znižovať zadlženosť úverových dlžníkov. Či to zároveň bude viesť aj k zvyšovaniu miezd, nebudeme špekulovať.
Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK